Embedded Files
Post date: Mar 4, 2014 9:22:01 AM
Pozdravujem Vás priatelia,
prázdninový čas veľmi výrazne ovplyvnil účasť na basketbale, ale iba na toľko, že sme si zahrali 3 na 3. Prišli dve basketbalové rodinky plus ja a navrátivší sa olympionik Fero Ferovič Rozhlasový. Rozdeleniedo tímov prebehlo veľmi rýchlo. Proti sebe nastúpili dve rodiny. Na jednej strane Danka, Miki a Mišo tzv. V-éčkari a proti nim Zuzka, Milan a ja tzv. K-áčkari. K úplnej dokonalosti chýbal Ondrej, vtedy by to bol ozajstný súboj dvoch basketo-rodín. Od začiatku som si uvedomoval svoje postavenie i to koho zastupujem, preto som sa snažil- čo to dalo. No, v prvej 20-tke to veľa nedalo, ale postupne sa to mierne zlepšovalo. Zrejme ste si všimli, že píšem o 20-tke a nie o 30-tke. Áno, priatelia hneď na začiatku sme sa dohodli, že sa nechceme zlepšiť oproti neprítomným, a preto sme radšej pribrzdili. Viem si to živo predstaviť, akí by boli frustrovaní a nahnevaní, keby sme my šiesti boli ďalší utorok výrazne lepší a nadupanejší ako oni. Dohoda o 20-tke síce bola uzavretá, ale za stavu 22:16 položila Danka rečnícku otázku:" Prečo ešte hráme ďalej ?". Osobne si myslím, že to bolo hlavne z toho dôvodu, že sa nám K-áčkarom začalo dariť a karta výhry sa obracala na našu stranu. Podľa mojich pamäťových údajov bolo 20 bodov V-éčkarmi dosiahnutých už za stavu 20:12 a až pri 22:16 prišla tá rečnícka otázka. Bolo to veľmi milé, keď šesť hráčov totálne nažhavených, rozbehnutých, súťaživých zistilo, že je po všetkom- koniec-end-kanéc-finíto. Napadá ma zopár prirovnaní, ale všetky by boli s **************. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej v ďalšej 20-tke. Znovu ju vyhrali V-éčkari, ale bol to veľmi tuhý, urputný, neľútostný, odvážny, veľký, chrabrý, profesionálny boj. K-áčkari dúfali, že výmena košov, vydýchanie sa, osvetlenie bude pre nás výhodou. Možno aj boli výhodou, ale my sme to nezistili a hlavne nevyužili. K samotnej hre ej ťažko čosi napísať. Hrali sme neskutočne krásne a vo svižnom tempe. Nepamätám si presne, ale druhé dejstvo sme ukončili asi za stavu 20:16 prípadne 14. Prišla druhá prestávka, druhý oddych a druhá a posledná mobilizácia síl. My K-áčkari sme sa pustili do V-éčkarov bez rešpektu. Drvili sme ich ako kukuricu do zmesky. Vychádzali nám akcie, streľba i obrana. Získali sme náskok 18:14 a od víťazstva nás delil iba jeden jediný kôš. U V-éčkarov sa za tohto stavu dostavil pud sebazáchovy, ktorý v nich zmobilizoval posledné sily a spustil lavínu ich skvelých výkonov. Robili si s nami, čo chceli. Do Mišových rúk smerovali všetky lopty a Milan sa dostal do veľmi ťažkej situácie. Snažil som sa mu vypomáhať, ale to som uvoľnil Mikiho a všetci veľmi dobre vieme, čo znamená pre Mikiho voľno ( mám na mysli voľno v šestke :))) ). Týchto dvoch spoluhráčov neúnavne podporovala Danka, s ktorou rovnako neúnavne behala Zuzka. Poviem Vám, že boli to minúty, ktoré nám dali zabrať a nikto z nás nemohol nič zbabrať. S veľkou snahou dosiahnuť posledný kôš prišla aj nepresnosť. Táto nepresnosť je veľká sviňa. Vždy sa objaví a začne Vás otravovať vtedy, keď ju najmenej ba až vôbec nepotrebujete. Dve 20-tky nič a zrazu je všade. Myslel som si, že kvôli nej ani nedohráme, keď tu zrazu kde sa vzala tam sa vzala prišla jej sestra presnosť potúžená šťastím a trocha šmrcnutá umením. Vďaka presnosti sa dostavil aj posledný kôš K-áčkarov, ktorí nakoniec poslednú 20-tku vyhrali 20:18 !!! Odohrali sme 3 x 20 a spokojní sme sa pobrali do kabinetu, kde si vzal slovo Fero. Vyrozprával nám všetko, čo ho postretlo pod olympijskými kruhmi. Zasmiali, zabavili sme sa a spokojne sme si posedeli pri jeho príbehoch do neskorých hodín. Donesenú vodku sme nenačali, pretože ste viacerí chýbali a bolo by to rovnako neférové ako hrať bez Vás do 30-tky...
Priatelia všetkým chorým prajem skoré vyzdravenie ( najneskôr do ďalšieho utorka ), všetkým lyžiarom prajem šťastný návrat zo svahov do telocvične a všetkým pracujúcim prajem, aby sa uvoľnili a prišli !
Čafte Paťo Dopisovateľ
Google Sites
Report abuse