Očami dopisovateľa, utorok 1.10.2013

Ahooojte priatelia,ďakujem Vám za utorok. Výsledky mi síce neurobili veľkú radosť, ale Vaša prítomnosť a hlavne Vaše výkony pod košmi áno. Boli totiž vynikajúce. Z času na čas si doprajem napísať komentár mojimi očami. Aspoň pochopíte, prečo sedím u Milana v kabinete, sťa by sa mi krvi nedorezali a obraciam pohárik za pohárikom... Tu musím zastaviť Vaše úvahy o možnosti, že mám nejaký problém. Ja som iba vyšší level hokejistu ( t.j. basketbalista ), pretože oni sedia a nerozmýšľajú a ja sedím a rozmýšľam ! A práve toto je priestor na komentár: O čom či o kom ten Paťo rozmýšľa ? Prečo mu pri rozmýšľaní, tak chutí to vínko či burčiak ? Ako je možné, že pri tom sedí a je ticho ? A pod...

Nabral som si na plecia dva baskety po sebe - pondelok i utorok. Som súťaživý typ a pokiaľ vládzem, tak idem v oboch dňoch na plno. Tu je prvý pes zakopaný: doba medzi naplno a nie naplno. Tá mi robí vrásky na čele a núti ma premýšľať. Stále viac som presvedčený, že je miestami kratšia ako zajačí orgazmus. Ďalej som si myslel, že keď "budeš chodiť chlape dvakrát po sebe", tak pôjde hore Tvoja kondička a určite aj výkon... Jediné čo zatiaľ ide hore každý utorok je sebavedomie mojich súperov. Bijú ma, ako žito. Nemajú so mnou zľutovania a nakladajú mi jedna radosť. Tento utorok si hlavne v druhej 30-tke robili so mnou i s celým tímom čo len chceli, čo len chceli. Priatelia, buď všetci ešte chodíte niekde trénovať - možno aj 3x za týždeň, alebo nie je niečo v poriadku so mnou a mojim zámerom. Ach jáááj, čo k tomu napísať. Uznajte Majka doma posiluje s malou na rukách, potom príde do telocvične a šups ho kôš za košom. Navyše ešte pred zápasom utrúsi poznámočku, že sa dnes necíti vo svojej koži, koľko Vás je a musím, dnes to nebude nič moc, mám členok vyvrtnutý a pod.... Vytiahne takéto motúziky, a potom na pľaci švihá koš za košom ! Ak raz vyhlási, že sa cíti dobre, a dnes má chuť ako nikdy, tak to chcem byť s ňou v tíme ! Miki to je tiež prípad, viac nechodil ako chodil. Keď prídea nastúpi, tak to je tiež koš za košom. Ešte pridá niekoľko rýchlych dvojtaktov a už sa na mňa spoluhráči pozerajú, že či neviem brániť. Veru viem, ale fantastického Mikiho, veru NIE ! Navyše, keď zatiahne do boja aj svoje lakte, tak do konca roka už nepotrebujem masáž hornej časti trupu i chrupu :)) S chrupom žartujem. Milan, to je špeciálna kapitolka v mojich dumách. Nech robím, čo robím, furt ho mám v zornom poli. A je úplne jedno či som v útoku alebo v obrane. Buď má klony, alebo je tzv. Milánska fatamorgána. Behám, nebehám, skáčem, neskáčem, prihrávam, neprihrávam večne je tam kde má byť - neuveriteľné ! Martin, môj obľúbený. Pravý opak Milana. Jeho totiž v zornom poli nikdy nevidím. Ani v obrane ani v útoku. On si prosto behá po telocvični svojim životom i spôsobom. Tu je na mieste otázka: Ako vieš, že tam je, keď ho nevidíš ? Ako ho viac nevidím, tak o to viac ho počujem/me ! A som rád, že jeho prípade je to takto a nie inak. Moje obrazové centrum má jeden záznam z utorka: nádhernú - fantastickú - čistú - megatrojku. Šialenú ako jej autor. Gratulujem Ti Martin. Zuzka K. je tiež ako Milan všade, kde sa dá. V utorok však prejavila obrovskú dávku odvahy a chrabrosti - postavila sa mi do cesty. Prvé tri poháriky v kabinete boli iba na to, aby som to rozdýchal. Zuzka, čo Ťa to napadlo ? Veď si ma primäla k takej improvizácii, že ani pán Štepka, by sa do podobnej nepustil. Loptu som svojvoľne pustil po svojej pravej strane. Tak som si vytvoril aspoň minimálny priestor na obehnutie po mojej ľavej strane. Motal sa tam ešte Milan, tak ako som už písal, bol všade. Pri tomto obiehacom manévri, som stihol ešte vytočiť trup do pravej strany. Výsledkom celého bolo, že som dostal iba ranu ramenom do hrude. Ani pomyslieť, či napísať keby bolo inak ako bolo. Ja by som to určite prežil bez újmy, ale Tvoje výsledné postavenie a výzor , by zrejme pripomínalo Picassove dielo... Spomenul som päticu hráčov - protihráčov, ktorý boli v Bielom. Vyhrali prvé dve 30-tky a až v tretej 30-tke sme im zobrali trochu z ich radosti. Druhú 30-tku zahrali tak famózne, že sú víťazmi celého večera. Tím okolo mňa tvorili dievčatá Danka, Dáška, Zuzka V. a chalaň Tomáš. Vám štyrom sa chcem poďakovať, že ste to so mnou vydržali a ešte aj vydržíte. Odpustite mi, že v tomto komentári som dal viac priestoru našim súperom ako Vám. Sľubujem, že o týždeň to bude inak.

Na záver iba doplním, že vínko i burčiak boli super. Tri z mojich vypitých pohárikov som už vysvetlil. Ďalšie tri boli určené na zamyslenie sa nad mojou kondičkou. Po dva poháriky za výkony Majky a Mikiho - na Vašu slávu. Štyri poháriky ako pozdrav Martinovej trojke. Dva poháriky na zvítanie sa so Števkom a Adrienkou. A jeden pohárik na cestu. Kľudne to spočítajte, veď nie všetky poháriky boli s vínkom a burčiakom. Domov som prišiel v pohode a vcelku vyrovnaný s nádejou v duši: ONO sa to poddá a tie dva baskety po sebe prinesú buď viac ovocia alebo viac pohárikov :)))

Čafte Váš Paťo dopisovateľ - dumateľ - šťastný - veselý !