Post date: Nov 11, 2014 1:48:19 PM
Dobrý večer priatelia !
V čase, keď sa v Čechách na hrade rozdávali ocenenia pri príležitosti vzniku ČSR za rozvoj vzájomných vzťahov, sa zišiel i náš spolok v telocvični. My sme sa stretli vo všetkej skromnosti a úcte k tomuto dňu. Náš spolok SMPT dlhodobo našimi basketbalovým zápasmi dáva obom národom bývalého spoločného štátu viditeľným spôsobom na vedomie, že my nepotrebujeme ocenenia, medaily a iné kríže a rády. My totižto každý týždeň, utorok čo utorok, prezentujeme a rozvíjame priateľstvo, súdržnosť, toleranciu medzi ľuďmi s rôznymi národnosťami, vierovyznaniami a názormi. Všetko, čo nás rozdelí v kabinete, to nás obratom spojí v telocvični. V telocvični si prihrajú medzi sebou aj tí, ktorí sa pár minút pred tým nevedeli dohodnúť na tom, že kedy bolo na Slovensku lepšie či za komunistov alebo demokratov. V telocvični si navzájom prihrávajú aj tí čo hrajú proti sebe v basketbale i v otázkach postoja cirkvi k rozvedeným párom či k účinkom homeopatie. Dokonca aj rôzne generácie IT-čkárov si posúvajú loptu medzi sebou tak, ako sa presúvajú bity medzi sálovým počítačom a iPhonom... Čo Vám poviem, väčšej tolerancie medzi ľuďmi, aká sa nachádza medzi košmi na Zochovej, nikde nenájdete. Toto je jeden zdôvodov kvôli, ktorému chodím utorok čo utorok na basketbal. Svojou účasťou nedovolím, aby sa zopakoval "ČIERNY DEŇ BASKETBALU SMPT". Priatelia chcel som Vás trochu zaujímavejším či obsahovo morálnejším spôsobom "ždžubať" za predchádzajúci už pamätný utorok !!! Dohodli sme sa, že v utorok ani pohreb ani svadba ani žiadne iné aktivity !!! Nezabúdajte na túto skoro prísahu nášho spoloku...
Rozdelenie "s výzvou" sme už dlho v utorok nemali, preto som si dovolil postaviť proti sebe tieto dva supertímy - Tím (1): Dáška, Zuzka, Mišo,Tomáš; Tím (2): Zuzka, Soňa, Martin, Fero a ja. Začul som frfľanie i menšie výčitky, ale už vyššie spomenutá tolerancia nepustí. Odohrali sme dve 30-tky v tomto rozložení a ešte jednu v tzv. lite rozdelení. Priebehy prvých dvoch 30-tiek boli vyrovnané, čo dokladujú aj výsledky tím(1):tím(2) 28:30 a 30:26. V druhej 30-tke Tím (2) vstal z popola, keď za stavu 26:14 zapol na vyššie obrátky a sériou niekoľkých trojok sa dotiahol až na obdivuhodných 28:26. Za tohto stavu, keď sa lámal chlieb, niektorým kolená, pľúca ba aj charakter chytil do rúk záverečné rozuzlenie Mišo. Svojim typickým elegantným zabránil tímu (2)otočiť výsledok či inak rozhodnúť. Ešte teraz sa mi trasú ruky, pretože podľa mojich výpočtov nám chýbal na vyrovnanie iba jeden jediný útok ! stačila ešte jedna získaná lopta a čítate úplne iný komentár. Musím pochváliť Tomáša, ktorý konečne prišiel a začal hrávaťs nami. Poslednú lite 30-tku sme hrali v zložení Dáška, Fero a Tomáš proti Soni, Martinovi a mne. Pomenovanie lite získala iba preto, že sa jej zúčastnilo torzo prítomných. Obsahom to však bola "HARD" hra. Posledné zvyšky síl, sebavedomia i zdravého rozumu sme tam nechali. V mojom prípade som 7 dní nevedel chodiť po schodoch. Víťazstvo nášho tímu však stálo za to ! Bolo sladké ako koláče, ktoré nosíte do kabinetu. Mne osobne sa najviac pozdával súboj o loptu s Ferom. Získal som loptu na polovici a oprel som sa o Fera ako o telegrafický stĺp, aby sme spoločne vyrazili k jeho košu. On bránil a ja som sa opieral a dribloval. Miestami som mal pocit, že ma dokonca nesie na rukách. Bolo to priam povznášajúce takto zaútočiť. S Ferovou pomocou som celý útok zakončil pekným dvojtaktom a oddýchnutý i vysmiaty súčasne som sa vrátil do obrany. Milá príhoda s kamarátom Ferom :)))
Priatelia ešte raz opakujem čierny utorok sa už nikdy nesmie opakovať, preto si svoje aktivity, choroby naplánujte na iné dni. Je ich dosť :)))
Čafte Váš Paťo