Post date: Oct 29, 2015 7:12:04 AM
Ahojte priatelia basketbalisti,
po dlhšej odmlke som sa znovu rozhodol napísať čo to o našom basketbale v utorok. Medzi týmto príspevkom a posledným ubehlo veľa času a udialo sa veľa veľkých i malých vecí. Z veľkých spomeniem sústredenie Látky-Mláky 2015 a z tých menších, že sme sa znovu posekali v emailoch. Jednoducho a prosto napísané žijeme si životom členov SMPT a darí sa nám v tom ! V utorok sa nás nazbieralo 9 hrajúcich členov a 1 nehrajúci Juraj. Juraj prišiel medzi nás s takým zvláštnym výrazom v tvári a novým spôsobom chôdze tzv. chôdza s jednou väčšou a jednou menšou nohou :)). Vyzeral, ako by bol dvojnásobným dedkom. A ajhľa priatelia, on už naozaj pár dní aj bol dvojnásobným dedkom !!! Gratulujeme mamičke, ockovi, babičke i dedkovi z oboch strán a všetkým, ktorí akýmkoľvek prispeli k tomuto božskému dielu - novému členovi SMPT !!! Po tejto novine sa na zdravie bábätku v kabinete ihneď štrnglo pohárikmi bieleho vínka. Uznajte, krásny úvod utorkového večera. Postupne sme sa prezliekli najprv chlapci, potom dievky. A prečo sa vlastne prezliekame oddelene ? Tomuto deleniu nerozumiem už veľa rokov v našom spoločenstve... čo už... Na palubovke sme sa tiež rozdelili a to do dvoch tímov Bieli ( Zuzka, Soňa, Milan, Peťo a Tomáš ), Tmaví ( Dáška, Martin, Mišo a ja ). Cca 1 hodinu po vstupe do kabinetu a cca 30 min. po vstupe do telocvične sme začali konečne hrať basketbal. Chcel som napísať, že pustili sme sa do seba ako dva levy, ale takto to nemôžem napísať. To Bieli sa do nás pustili ako osy a nakladali nám kôš za košom. Než sme sa spamätali a rozohriali, tak sme prehrávali o 8 bodov. Čakal som, že príde odveta, že nastane akési vzkriesenie, ale neprišlo nič. Chvíľu sme Bielym dýchali na krk, ale ich skúsenosti a neuveriteľná Tomášová strelecká potencia nám nedali žiadnu šancu. Tmaví prehrali a Bieli si pripísali prvý bodík do tabuľky víťazstiev. Vymenili sme si strany, vyčistili hlavy, utreli pot z čela a pustili sa do seba - žiaľ znovu nemôžem napísať, že ako dva levy... To Bieli zas a znovu ako osy do nás. Tomáš Špelec ostrostrelec strieľal ako ruský sniper Vasilij Grigorievič Zajcev v Stalingrade v 44-tom. Robil si s nami čo chcel. Mám pocit, že to skúšal aj so zavretými očami, kurňa. Za stavu cca 24:16 začal Mišo písať novú kapitolu herného prejavu Tmavých. Trojkou zavelil do nebývalej ofenzívy ako v spomínanom Stalingrade ( dnes Volgograd ) . Pritvrdili sme v obrane, spresnili streľbu v útoku, aby sme jedným košom z poľa a mojimi dvomi trojkami znížili na 28:27 ! Prišiel protiútok Bielych, kde sme si povedali, že neprejdú a oni prešli... Konkrétne Peťo prešiel. Ešte jeden útok sme potrebovali, aby sme dali ich "dole". Druhá 30-tka bola vskutku veľmi živá, veselá, bojovná a vzrušujúca. Po nej prišla na rad posledná 30-tka a s ňou aj obrovské odhodlanie Tmavých - Vyhrať - Pabjeďiť ! Konečne môžem napísať, že sme sa pustili do seba ako dva levy. Tomášovi konečne zvlhol pušný prach a my sme od prvej sekundy bodovali a získavali náskok. Tento náskok sme utešene iba zväčšovali a nepripustili sme Bielych do ničoho, čo by nám mohlo našu výhru zničiť. Bieli zaslúžene vyhrali prvé dve 30-tky a my rovnako zaslúžene tú poslednú. Martin hral s veľkým sebazaprením a po vzore Juraj dokonca s jednou dokaličenou nohou. Dáška vybojovala veľa lôpt pod vlastným košom a v útoku viazala na seba minimálne troch obrancov. Mišo sa trochu pomalšie rozbiehal, ale v závere predvádzal všetko svoje umenie. Presne tak ako ho poznáte. U Bielych v utorok strelecky exceloval Tomáš. Zuzka odvádzala nesmierne kvalitnú rozohrávku podporenú presnou streľbou. Milan nás dve 30-tky bránil ako lev a nepustil nás z klietky. Peťo v útoku ako vždy čaroval na zadnej čiare. Soňa Nenápadná pekne krásne nenápadne hádzala svoje koše.
Priatelia teším sa na Vás v utorok a teším sa na Vás u Soni v piatok
Čafte Paťo Váš znovu-reštartovaný dopisovateľ !