Niečo o hokeji, tradičný príspevok počas MS, utorok 17.5.2016

Ahojte priatelia basketbalisti,dnes sa skončilo účinkovanie našich hokejistov na MS v Petrohrade. Viacerí sa ma vypytujú, že čo na to poviem. Každý rok je to stále ťažšie a ťažšie dať im zmysluplnú odpoveď. Poviem to elánovsky:" a ja, že nič !" alebo " Csaba neblázni ! ". Kolektívne športy sa stali novým fenoménom v tom, že my na Slovensku v nich vychovávame individuality. Roky som už nevidel bandu, ktorá spolu hrá ako o život a je pobláznená do svojho športu. Okrem nášho SMPT ! Ja si pamätám ako sme po tréningu dlho sedeli v šatni a veľa krát nás z nej vyhadzovala upratovačka alebo školník. Odtiaľ sme ešte spolu išli na kofolu a celý ten čas sme sa rozprávali o puberťáckych problémoch. Vlastne sme boli spolu ďalšie a ďalšie hodiny. Po rokoch som si uvedomil, ako sme sa týmto jednoduchým spôsobom stmeľovali v prospech tímu. Nepotrebovali sme teambuldingy, jednoducho sme spolu sedeli a chodili na kofolu a hlavne sme sa rozprávali. Dnes je iná doba, deti ako prídu na tréning jednotlivo, tak z neho rovnako jednotlivo aj odídu. Ani minútu navyše so spoluhráčmi-kamarátmi. Mne osobne sa ťažko chápu vyjadrenia reprezentantov-hokejistov, že na ľade spolu nekomunikovali. Nevedia komu majú prihrať či neprihrať, pretože všetci mlčia. Celé sezóny som to videl priamo na lavičke, ako si tam striedanie po striedaní naši chalani z Trnavy sadajú a nič si medzi sebou nepovedia. Tréneri ich musia prosíkať, aby sa začali správať ako tím. Ak je niekto pri zmysloch, tak sa na tento trénerský povel zdvihne a čosi zakričí na ostatných. Znovu si sadne a spokojný sám so sebou z toho, ako splnil trénerov pokyn... Žiaľ takto to je a takto hlúpo to funguje. Nastane situácia, keď si kolektív sadne a otvorene si medzi sebou niečo povedia, vykričia. Neskôr prídu na zápas a všetko ostane po starom. Toto už je veľmi divné, ba až choré ! V basketbale tréneri zavádzajú medzi deti všelijaké cudzojazyčné termíny a pokriky. Napr. kričia spoločne: "Tíííím" , pred odchodom na ihrisko. Ako náhle vstúpia na pľac, tak sa začne pseudohra na kolektív a začnú sa predvádzať jednotlivci. Úprimne si však priznajme, že okolo nás sa všetci bažia za individuálnymi úspechmi a métami. V práci, v živote i v športe. Noviny sa predháňajú štatistickými údajmi o bodoch, asistenciách jednotlivca. Tieto tabuľky mátajú v hlavách športovcov, ich agentov, ich trénerov a rodičov !

Náš hokej tento rok na viac nemá. Možno zopár rokov na viac mať nebude. V basketbale sme si špičkové európske umiestnenie udržali iba v ženskom basketbale. Všetky vekové kategórie sú zaradené v A skupine. Po našej prvej basketbalovej sezóne, vďaka našej Emmke, túto skutočnosť považujem za zázrak. Podmienky v akých dievčenský basketbal na Slovensku pracuje sú strašné. Priatelia, keby mali basketbalistky aspoň zlomok z financií a mediálnej podpory, akej sa dostáva futbalistom a hokejistom, tak zbierame titul za titulom ! Ja som sa rozhodol vyhrnúť rukávy a venujem svojim deťom a ich športom veľa energie a umu. Baví ma to a verím, že toto úsilie prinesie ovocie a nielen pre moje deti.

Čafte Paťo