Post date: May 27, 2015 8:42:33 AM
Ahojte,
niekedy okolo 18:45h sa definitívne rozplynuli akékoľvek obavy z účasti. Navalilo sa toľko ľudí, že sa nezmestili ani do kabinetu ani do šatne !!! Bol to skvelý začiatok posledného májového utorka. Túto veľkú kôpku hrajúcich členov v hojnom počte doplnili naši nehrajúci členovia. Majka, Juraj, Miki, Veronika, Adrienka i Števo prišli, aby videli, počuli i zvíťazili. Ďakujem Vám členovia SMPT za takýto prístup k dochádzke. Povzbudzujem Vás k tomu, aby ste takto prichádzali utorok čo utorok. Do zostavy sa po niekoľkomesačnej pauze vrátil Peter. Zaželali sme mu, aby mal viac basketbalov a menej absencii. Na Feriho bol oveľa lepší pohľad ako minulý utorok. Mal viditeľne lepšiu náladu, mal ruksak s vecami a mal chuť hrať !!! Minulotýždňová otrava jeho krásnej duše zasiata nákazou z hradného vrchu ustúpila radosti z hry a členstva v našom jedinečnom spolku ! Všetko toto vyzeralo ako začiatok dobrého scenára. Rozdelili sme sa na tím V v obsadení Danka, Zuzka, Martin, Mišo a Tomáš. Veľmi silná zostava, ktorá predstavovala aj veľkú výzvu. Túto zostavu o niečo neskôr ešte doplnil Miki na lavičke, čiže tím V bol v plnom počte i sile. Tím B bol v obsadení Zuzka, Dáška, Milan, Fero, Peťo a ja. Dievčatá striedali a my chalani sme im iba tíško závideli. Ja som to skúšal cez narazený prst, ale Dáška ma poslala nekompromisne späť na palubovku. Priatelia všetky tri 30-tky boli o jednom koši. Jeden jediný kôš rozhodoval o konečnom výsledku. Vždy, keď sme stratili útok, tak som sa modlil. Včera dobiehať dvojkošový náskok bola čistá basketbalová smrť. Veru, veru kto nedal jeden kôš bol na najlepšej ceste prehrať. Tím V nasadil osobku. Kto si čítate tieto komentáre, tak viete, že je to zjavne nový trend hráčov okolo Danky. Už tri-krát po sebe prišli s týmto herným variantom. Dva-krát som bol proti nemu a raz som bol jeho súčasťou a tri-krát som sa z toho liečil... Veľmi namáhavý spôsob boja, ale aj veľmi účinný. Prvú 30-tku vyhral tím V. Pokiaľ nehrali osobku, tak sme mali miernu prevahu. Po prechode na osobku sa nám prestalo dariť všetko. Ako som písal tri nepremené tutovky a bolo vymaľované. Tím V zakončoval ako Chuck Norris svoje súboje t.j. na 100% víťazne. Druhú 30-tku začali oba tímy zodpovedne. Dlho sa hralo štýlom koš - koš, koš - koš a čakalo sa na chybu. Ja som sa začal potiť dvakrát viac ako inokedy a podobne sa prejavovali aj iní. Nikto nechcel tú rozdielovú chybu spraviť. Ako sme sa tam všetci spoločne potili, tak to prišlo. Tím V spravil chybu a bolo vymaľované. Nepomohla im ani nádherná Zuzkina trojka, či drtivý nápor v závere. Po týchto dvoch nervydrásajúcich 30-tkách sme sa pustili do poslednej. Štýl koš - koš, koš - koš pokračoval. Osobná obrana začala byť viac ako osobná. Naša zóna bola ešte viac chaotickejšia. Jednoducho sa to začalo mlieť a točiť ako galaxie vo vesmíre. Nemyslite si, že štýl koš - koš bol jednoduchý ! Veru nie. Presnejšie by som mohol písať koš-koš, nekoš-nekoš, nekoš-nekoš, koš-koš, boj-boj a pod... Veľmi náročná púť k 30-tke. V týchto chvíľach som sa potil už aj očnými kanálikmi, ušami či jazykom. Tieklo zo mňa ako z vodopádu a nervy opäť v kýbli. Za stavu 28:28 som s malou dušičkou, ktorá už bola na kraji vypoteného jazyka, využil malilinkatú, miniatúrnu chybičku v obrane a strelil výtužený posledný kôš. Fúúúúú... neskutočne náročné 30-tky. Priatelia, včera sme si preverili, overili naše morálno-vôľové vlastnosti, fyzické i psychické sily, vlastnosti ako zodpovednosť, vytrvalosť, presnosť, odolnosť a pod... Vzdávam Vám všetkým hold, pretože ste obstáli na výbornú. Bolo mi cťou hrať s Vami !!! Ďakujem Vám a teším sa na Vás znovu v utorok
Váš Paťo prepotený, ale šťastný !