Utorok, 11. septembra, útok na hranicu našich možností...

Ahooojte priatelia, kamaráti, basketbalisti, nechodiaci a liečiaci sa !Po týždňoch skvelej dochádzky prišiel včera deň dochádzkovej striedmosti. Viaceré pravidelné a vždyprítomné opory si včera vybrali svoj voľný deň. Zuzka a Milan si včera zaslúžene vychutnali pozície divákov, trénerov, košomeračov a rozhodcov. Včera nás títo dvaja skvelí hráči sledovali z lavičky a vychutnávali si nás svojimi radami, pokrikmi i uznaniami. Na palubovku vybehlo najpv šesť hráčov, ktorých som veľmi rýchlo rozdelil takto: tmavo-farební - Zuzka V., Martin a Tomáš, žltí - Dáška, Fero a Ja. Neskôr sa do hry zapojila takmer uzdravená, stále však trochu vyplašená, skvelá hostiteľka a organizátorka žúrky Soňa. Zo Soni sme si spravili takú milú prelietavú kukučku. Raz hrala s jednými a raz zasa s druhými. V každom tíme ako správna kukučka zanechala zopár košov a zopár nepresných hodov. Každé mužstvo malo z nej včera radosť !

Prvú 30-tku sme nadšene odohrali 3 na 3. Veľká motivácia pre moju basketbalovú dušu a súčasne kvalitná záťaž pre moje telo ! Dlho vyrovnaný súboj s nádhernými akciami an oboch stranách v závere rozhodol Martin. Jeho dve trojky Martinovky ( t.j. šialené, bláznivé, provokujúce, nervydrásajúce, chladnokrvné, presné ) zobrali žltému tímu v priebehu dvoch útokov akúkoľvek šancu na prípadné otočenie výsledku. Vďaka týmto Martinovkám vyhrali farební 30:25. V ďalšej sa kukučka Sonička pridala k víťaznému tímu. Dôvodom tohto kroku bolo: úplné vybičovanie mojej motivácie, odskúšanie mojich fyzických síl a predoperačná totálna záťaž Ferových kolien. Pri hre 4:3 som lietal v obrane ako špinavé prádlo, prípadne som stál a mlčky zazeral na prihrávky farebných... Títo farební vtáci - nezbedná a nenápadná podkošová kukučka Soňa, vysoko prelietavá a rýchla slávica Zuzka, ďalekonosný a majestátny orol Martin, pracovitý a vysoko skákavý rybárik Tomáš, tak títo vtáci hrali perfektne. Napriek tomu sme my žltí odohrali dobrú 30-tku, ktorú sme nádherným finišom až v závere prehrali tesne 30:27. Na tretiu 30-tku sme dostali do tímu kukučku, ktorá priniesla na naše žlté krídla kľud, rozvahu a úspech. Kolektívnym umením, skvelou úspešnosťou, výbornou prácou pod košmi sme vyhrali 30:24. Koše pribúdali ako huby po daždi. Čo by za takéto hody dali naši hubári aj s našim Jurajom. Možno aj všetok burčiak sveta by dali... Po krátkej pauze padlo asi unavenou mysľou pomätené rozhodnutie odohrať ešte jednu 30-tku ! To sme tu už dlho nemali - štyri 30-tky po sebe a pri takom počte hráčov ! No výzva ako hrom. Čuduj sa svete, výhrami ukolísaní farební vtáci ju prehrali aj s prelietavou kukučkou. Žltí hráči v tejto odvážnej 30-tke odrazili všetky nálety farebných spevavcov a svojou zodpovednou hrou ich poslali na týždeň do teplých krajín porozmýšľať o basketbale o živote o priateľoch a tak ...

Konečný výsledok 112:106 hovorí za všetko. Toto je výsledok hodný NBA či OH ! Jednoducho skvelé. Včera každý z nás prekonal nejaký ten útok. V duchu 11. septembra 2001 sme zvíťazili nad všetkým zlým, čo po tomto svete chodí ! Ďakujem Vám všetkým prítomným za skvelý večer. Bolo mi cťou si s Vami zahrať !

Váš Paťo motivátor .