Post date: Jan 24, 2014 12:41:46 PM
Pozdravujem Vás všetkých čitateľov, spoluhráčov, priateľov i ostatných !V utorok sa opäť diali veci. Jedna udalosť za druhou. Jedna lepšia ako druhá alebo jedna krajšia ako druhá... Dovolím si po takomto utorku, čo to popísať o komplimentoch, ktoré medzi nami lietajú ako lopta medzi košmi. V utorok večer to všetko začala Majka. Tesne pred začiatkom, keď som vstával z lavičky ako rozstrieľaný robot z bábkového divadla, keď som bol takmer fyzicky vyčerpaný po veľmi krátkej rozcvičke, a k tomu všetkému aj s postavou pripomínajúcou nádhernú barokovú sochu anjela a s myšlienkami v hlave o úteku z telocvične priamo domov - domov, do postele ! Majka to však videla inak: si mladý, zdravý, šťastný a pekný - to posledné síce nepovedala, ale verím, že chcela. Po takomto úprimnom komplimente človek jednoducho musí odohrať všetky 30-tky - jednu za druhou ! Musí, aj keby pri tom umrel od smiechu či od plaču či vysilenia. Ako sme jeden po druhom vybiehali na pľac, tak som si všimol, že každý si priniesol do telocvične nejakú svoju dilemu. Niektorí riešili či sa obliecť alebo utiecť, či hrať alebo piť, či si dolámať ďalší prst alebo sedieť a pod... Všetky dilemy nášho sveta, však vyriešili prvé sekundy hry, kde nás pekne jedna sekunda za druhou liečili zo všetkého. Z každého rohu pribúdala dobrá nálada, veselé momenty, krásne koše a hlavne nové komplimenty. Poviem Vám, že ich je dosť napr. za peknú prihrávku, za pekný kôš, za šikovnú obranu, za prebehnutie celého ihriska, za pekné žlté tenisky :)) .... Jeden kompliment za druhým, jeden krajší ako druhý ! Fyzika a jej zákon : akcia <-> reakcia; funguje aj tu, pretože každému z nás sa po komplimente odrazu ľahšie behá, presnejšie strieľa a lepšie prihráva. Nepamätám si, kedy to "komplimentovanie" začalo, osobne si myslím, že to bolo od začiatku, čo som prvýkrát vkročil do telocvične medzi Vás. Dovolím si, vo všetkej úcte k Vám pozmeniť jedno pôvodné heslo: "Človek je človeku súdruhom, priateľom a bratom" na "Človek je človeku SMPŤákom, priateľom a bratom". Ďakujem Vám za posledný utorok a teším, že príde ďalší a ďalší, a takto príde jeden za druhým až do nekonečna. Spomeniem ešte utorkové klasické fakty: rozdelenie tímov bolo na bielych a farebných. Bieli nastúpili v zostave Zuzka V., Majka, Milan, Martin, Tomáš a ja. Farební v zostave Danka, Zuzka, Soňa, Miki, Mišo. V druhej 30-tke sme najhoršie strieľajúceho hráča spod koša z prvej 30-tky Martina vymenili za tanier hrachovej kaše. Po tomto transfere sa razom z Martina stal najlepšie strieľajúci hráč spod koša a naša kaša nám zhorkla sťa blen ! Dokonca bol v utorok Martin jediným hráčom, ktorý vyhral všetyk tri 30-tky. Prvú ešte s bielymi s konečným výsledkom 30:28 a ďalšie dve už s farebnými v pomere 30:19 a 31:24.
Budem čakať jeden deň za druhým na ďalší utorok v poradí. Dovtedy budem rozdávať jeden kompliment za druhým nech je tu medzi nami o čosi veselšie !
Čafte Paťo s komplimentom na večné časy a nikdy inak...