Konečne späť, utorok 11.10.2016

KONEČNEEEEEE !!!!V tento deň som konečne nastúpil na palubovku. Konečne som chytil loptu do rúk a vystrelil na kôš. Konečne som prepotil dres, trenírky, ponožky i tenisky. Konečne som mohol behať pod košmi a zdvíhať ruky a skákať a skákať. Pri tom skákaní trochu preháňam, pretože môj skutkový stav mi dovoľuje, tak nanajvýš trochu poskočiť. Celý deň som bol nervózny. Nervózny som bol už ráno doma pri balení športovej tašky. Najmenej 200x som si zopakoval moju malú veršovačku:

TRENKY, TRIČKO, PONOŽKY,

UTERÁK A TENISKY.

Vymyslel som ju ešte v minulom tisícročí a používam ju až dodnes. Vďaka nej sa mi darí nabaliť si do tašky všetko, čo potrebujem. Ak niekedy pribudnú ďalšie časti výbavy, tak zrejme nastane problém. Neviem si totižto predstaviť, ako by som zakomponoval do tejto veršovačky ďalší kus napr. potítko ...

Moja zdravá nervozita a nedočkavosť pokračovali v práci, na obede i cestou na Zochovu. Pri prezliekaní v šatni sa mi triasli ruky. Dokonca som si obojstranné tričko obliekol naruby. Na šťastie ponožky i tenisky som si nasadil a obul správne. Cítil som sa ako na premiére v NBA... Rozcvičku som začal ako prvý a dokončil som ju ako posledný. Nič iné mi neostávalo, pretože môj ďalší výpadok v tejto sezóne je neprípustný. Najdlhšie nám trvalo rozdelenie hráčov do dvoch štvoríc. Bol to tvrdý oriešok, ale podarilo sa nám ho rozlúsknuť a ukázalo sa, že veľmi dobre. Nastúpili proti sebe Bieli - Zuzka, Milan, Martin a Mišo a proti nim Modrí - Soňa, Miki, Peťo a ja. Prvú 30-tku vyhrali Modrí 30:28 a bol to skvelý a nečakaný výsledok. Získali sme si vďaka nemu veľký rešpekt u Bielych. Tí nám to po veľmi sústredenej a zodpovednej hre oplatili aj s úrokami. Vyhrali 30:22. Nasledovala skrátená hra tretej a rozhodujúcej hry, ktorú sme po obrovskom nasadení a s veľkou dávkou dôvtipu vyhrali 10:6 !

Dovoľte mi napísať zopár slov o tom, ako sa mi hralo, ako som tú celodennú nervozitu premenil na hru. Neskutočne som sa bál. Pravú nohu som si šetril pri každom kroku, výskoku či inom pohybe. Neustále som mal v hlave, aby som si dával pozor a nešiel na doraz. Toto sa nedá splniť a dodržať, ak proti Vám nastúpia také basketbalové osobnosti SMPT ako sú Zuzka, Milan, Martin a Michal ! Tu nemáte šancu sa ani tváriť, že sa šetríte a boli ste zranený ! A hrať po boku Soni, Mikina či Peťa a šetriť sa ? Zabudnite !!! To nejde napísať ani do tohto komentára....!!! Strach musel ísť do kabinetu, či skôr o pár metrov vľavo ďalej. Sily mi zo sekundy na sekundu ubúdali rýchlejšie, ako je aktuálny počet parkovacích miest v Starom Meste. Za to zodpovednosť voči vlastným mi narastala a držala nad hlavami súperov vo všetkých troch zápasoch. Samotná príčina strachu Pán stehenný sval držal a vydržal a hlavne nič nevymýšľal. V skrátenej hre sme boli efektívni, rýchli, precízni a jednoduchí ! Vďaka tomu sme ju vyhrali. Chvála víťazom a česť porazeným !

Ďakujem Vám priatelia za krásny večer...

Váš Paťo konečne hrajúci !