Hokejový víkend...

Ahooojte basketbalisti a verím, že aj fanúšikovia hokeja !Cez víkend som prežil tri zápasy a vzniknutá pamäťová stopa bude vyrytá v mojej hlave veľmi hlboko a na dlho. Dovoľte mi so všetkou úctou k basketbalu sa o tento víkend a jeho zápasy s Vami podeliť. Až sa mi nechce veriť, že to boli iba tri dni a iba tri zápasy. Ani sa mi nechce veriť, že sa to všetko udialo u nás na tom malom krásnom Slovensku a nie je to scenár z "holyvúdu". Všetko sa to začalo v sobotu ráno odchodom z Bratislavy do Trnavy o 6:45h a skončilo sa to v nedeľu večer o 19:30h v našom bytíku opäť v Bratislave. Prvý zápas bol zápasom o postup do hornej šestky v lige starších žiakov ( deviataci ). Na duel nastúpili Oli a jeho tím za HK Gladiators Trnava proti HK 99 Ružinov Bratislava. Chlapci - gladiátori prišli na zápas v košeliach a s kravatami, ako v NHL-ke. Veľmi milé gesto, i keď to bolo neskôr počas zápasu i po zápase na tzv. pretrase dňa. Žiaľ kravaty a košele bolo to jediné, čo pripomínalo NHL. Prístup a výkon 12-tich Gladiátorov bol zúfalý. Tak zúfalý, že v starom Ríme by neprežili v aréne ani útok divých kobyliek či blšiek :)). Po I.tretine bolo 0:3 a môj Oli nechal vyniknúť svojich bývalých spoluhráčov a pripísal si tri zbytočné mínusky. Na začiatku II. tretiny sa zjavilo malilinkaté svetielko nádeje, ktoré však zhaslo po ďalších dvoch góloch Ružinova. To svetielko bolo jediná šanca, ktorá nám mohla priniesť gól a dostať nás späť do zápasu. Všetko zhaslo skôr ako mohlo vzbĺknuť. Za stavu 0:5 pretavil Oliver svoju zlosť do svojho prvého gólu v tejto sezóne. Veľa radosti z toho však nebolo. Po II. tretine bol stav už 1:6. Motivoval som chalanov, že poslednú tretinu neprehráme, ale vyhráme. Moje prianie sa ako-tak napĺňalo do 55. minúty, potom prišlo 5 min. hokejovej hrôzy a nešťastia, letargie, nezáujmu a frustrácie. Výsledkom týchto okolností bolo ďalších 0:5. Chlapci v košeliach a kravatách si odniesli pekný nákup aj s parádne plnými taškami v podobe 1:11. Naše šance na postup do hornej šestky sú malinkaté, ale moja viera v týchto novodobých gladiátorov ostala pevná a budem pri nich stáť a podporovať ich ešte celú sezónu ! Až niekedy v apríli im, potom naložím opaskom ( či kravatou ) tradičných päť a dvadsať na holú .... Oli sám vedel, kde a čo urobil zle či dobre. Z hokejového pohľadu mu už netreba nič hovoriť, a tak sme mu cestou z Trnavy aspoň zdvíhali sebavedomie a mudrovali o tom, čo z tohto nákupu sa dá použiťa využiť ďalej. Po príjazde domov sme sa obaja rýchlo prezliekli a vybehli sme si na naše ihrisko v Dúbravke vyčistiť hlavy basketbalom. Čo iné mi ostávalo ? Kde som mal hľadať útechu ? To, že bol so mnou Oli bol krásny bonus navyše. Dal som asi 6 trojok z 10-tich a verte zlosť i smútok sa pominuli !!! Zahrali sme si aj 21-tku zo 6-tky a jednu z nich mi Oli naložil (21:19). Medzitým sa pri nás rozcvičovali chalani z Michaloviec, ktorí boli o pár hodín v nedeľu ďalšími súpermi Olina. V nedeľu som poposúval svoj ranný režim tak, aby sme už 8:45h boli znovu v Trnave. Presne o 10:30 sa začal súboj dvoch prvých tímov v I. lige dorastu Hk Gladiators Trnava (2.) - Michalovce (1.) . V hľadisku trnavského štadióna si prišlo pozrieť tento zápas 250 divákov. V Trnave ani na mužov nechodí viac ľudí. Naši chalani sa pustilli do nich ako osy. Útok za útokom, strela za strelou. Nádherný ofenzívny hokej s obrovskou chuťou našich po víťazstve. Z tohto tlaku vznikla nešťastná sporná gólová situácia. Naši chalani možno strelili gól, ktorý by jednoznačne dokázal iba kamerový záznam. Žiaľ na tejto úrovni rozhoduje iba úsudok a verdikt troch rozhodcov. Tí žiaľ gól nemohli vidieť a nič iné okrem svojej hlavy a očí použiť ani nemohli, pretože technika nie je k dispozícii. Naopak michalovčania o niečo neskôr vsietili svoj prvý gól z jedinej šance v tejto tretine. Takýto obraz hry pretrvával až do konca zápasu. Naši hrali - útočili - strieľali a dávali preťažko vydreté góly. Zato michalovčania vždy zopár útokmi pohrozili a vždy uplietli bič aj z ... na konci s gólom. Výkon hráčov na ľade strhol tribúny, preto bubny začali búchať a hrdlá kričať:" Trnava do teho !!! ". Po poslednom hvizde zápasu prepukla radosť na strane Michaloviec a na našej strane prišiel obrovský potlesk z tribún našim skvelým gladiátorom. Prehra 3:4 iba zväčšila moju ranu po tej prvej prehre, ale i v tomto prípade stále žijeme a budem poctivo chodiť povzbudzovať našich chlanov aj v ostávajúcich 34-roch zápasoch v boji o postup do extraligy dorastu. Zaslúžia si našu podporu, pretože hrajú a pristupujú k zápasom skvelo. Cestou z Trnavy sme v aute sedeli ja, Oli, Maťka a Emmka a hromžili sme spoločne nad každým detailom, ktorý nám mohol priniesť lepšiu náladu. Po krátkom obede doma sme sa v trojici s Katkou a Olinom vybrali za posledným dobrodružstvom víkendu. Išli sme na zápas Slovan - Traktor Čeljabinsk. Ak sledujete médiá, tak už určite viete konečný výsledok. Čo si však prečítajú ľudia v novinácha vypočujú v rozhlase či TV, tak to má ďaleko o tohto čo píšem ja. Po dvoch prehrách chalanov a za stavu 1:4 pre traktoristov sme s Olinom sedeli na tribúne slovana a rozmýšľali - čo sa to kua deje okolo nás ? čo to má znamenať ? prečo to nešťastie nechce skončiť ? po dvoch prehrách bude ďalšia ? Unavení sme sedeli a rozmýšľali, či si nepôjdeme radšej domov ľahnúť a vyležať toto nešťastie. Zjavne však prišlo niečo z nebies, pretože až do poslednej sekundy zápasu sa diali už iba veci medzi nebom a zemou. Belasé tornádo začalo metať s chlapcami-traktoristami z Ruska tak, že si nestačili sadať na lavicu trestnú a ani na lavicu striedačkovú. U nás dvoch ihneď pominula únava a po Netíkovom famóznom góle z nás vyleteli úplne posledné kúsky z toho víkendového nešťastia a hnevu. Nádhera ! Paráda ! Super !

Tri zápasy, tri príbehy, tri výsledky. Moje emočné poradie z víkendu je nasledovné:

1. miesto - zdrvujúca prehra 1:11 - obrovské ponaučenie pre nás všetkých hráčov, trénerov i rodičov, aby sme podporovali svoje deti. Nech sa venujú svojim záľubám aj vtedy, keď prídu neľahké veci a situácie !

2. miesto - nešťastná prehra 3:4 - jasný odkaz, že nemožno prestať a treba pokračovať ďalej za svojim cieľom a nech je to i cesta tŕnistá a skalistá a po nerovnom ľade. K úspechom treba aj vytrvalosť a nezlomnosť !

3. miesto - skvelá výhra 6:5 - odpoveď na všetky otázky z dvoch predchádzajúcich prehier a jasne ukázaná cesta ako sa nezlomiť, ako ísť za svojim cieľom a ako podporovať svojich hráčov !!!

Priatelia basketbalisti a hokejisti a iní, takýto víkend mám za sebou so svojim synom a rodinou. Takéto príbehy sa dejú medzi nami a sú krásne. Verím v dobrú budúcnosť, pretože vidím,že sa o ňu budú vedieť pobiť naše deti i v prospech toho nášho malého Slovenska. Ďakujem Oliverovi a jeho spoluhráčom a držím im palce !!!

Váš Paťo, tato a fanúšik.