Post date: Dec 17, 2014 9:13:13 AM
Ahojte basketbalisti,
dňa 9.12.2014 som sa konečne mohol prísť pozrieť do telocvične. Moja Martinka dva týždne pred týmto nie a nie vydýchnuť... ten hnusný zápal z priedušiek ! Musel som ju zastupovať v dopravnom podniku našich detí. Tieto dve skutočnosti mi neumožnili chodiť k Vám. Bolo nádherné Vás v utorok vidieť hrať a bolo mi cťou Vám to počítať i spočítať ! Konečne som sa nadýchal tej skvelej atmosféry, ktorá bola všadeprítomná už od Hodžovho námestia až po lavičku v telocvični. Čakal som slabšiu účasť, ale Vy ste nesklamali štatistiky. V počte 7 ste opäť rozohrali skvelé divadlo. Fero najdlhšie zo všetkých rozmýšľal o tom, či sa prezlečie a nastúpi. Rozhodol sa nastúpiť a urobil dobre, pretože by som nemal o kom a o čom písať... hihihi, žartujem. Ak ma pamäť neklame, tak rozdelenie bolo nasledovné Dáška, Martin a Mišo proti Zuzke, Soni, Milanovi a Ferovi. Priznávam, že nebyť zapísaných poznámok v mobile, tak som total "debile"... t.j. nič by som si napamätal. Najsilnejším zážitkom večera bola hádka Fera s Dáškou v obrane. Prečo sa hádali, keď hrali proti sebe ? Záhada adventu ? Nieee, rozuzlenie je prosté: oni totižto hrali spolu v poslednej 30-tke a až vtedy sa začali hádať !!! Ponaučenie Fero s Dáškou musia hrať spolu v obrane, inak by nebolo o čom písať. Mám to pred očami ako sa na Fera a Dášku rútili protihráči v presile. Fero v tvári s výrazom Wiliama Wallace, keď sa naňho rútila ťažká anglická jazda v bitke pri Falkirku. Niečo podobné vidím na Vašich tvárach často. Najčastejšie vtedy, keď sa rútim s loptou do šestky... Späť k D+F, čiže situácia Fero náš Wallace, Dáška nevinná "Popelka". Tu zrazu ona Popelka povie Ferovi:" Bráň ich !!! " No, ako to napísať...ako to napísať... Fero sa rozčúlil ešte hodinu po zápase, keď si na to spomenul pri poháriku dobrého vínka v kabinete. Priznávam, že sme ho v jeho názoroch vôbec nepodržali a ja som mu otvorene povedal do očí:" Kamaráde nefňukaj, Ty musíš ubrániť viac ako je jedna ťažká anglická jazda !" Čo Vám napíšem, opäť bolo veselo. V tomto zápase som si všímal Martina, ktorý mal mnoho trojkových pokusov, ale s veľmi malou úspešnosťou. Veľmi ho to nevyviedlo z miery, pretože v druhej 30-tke vytiahol taký kôš na svetlo-sveta, že dovi-dopo. V rohu urobil otočku o 3*360 a zavesil nádherný čistý kôš. Čistý, ako okná pred Vianocami !!! Mišo neveriacky krútil hlavou a my ostatní sme iba hľadeli s otvorenými ústami. Chcel som zakričať povestné "výborne Martin", ale náš ostrostrelec ma predbehol a vyriekol to prvý :(((. Soni som pred zápasom povedal, že z nej v ten deň spravím najlepšieho hráča na ihrisku. Poviem Vám, že ju to tak rozladilo, že prvú 30-tku netrafila ani prúd ( bez ú ). V ďalšom priebehu však toto rozladenie hodila niekde cez plot na Palisády a začala dávať koš za košom. Po týchto faktoch môžem výsledkovú listinu SMPT za utorok 9.12.2014 doplniťo tieto čísla: prvá 30-tka 30:24 pre trojicu Dáška, Martin a Mišo. Druhá 30-tka 30:20 pre štvoricu. Tretia 30-tka bola netradičná, pretože sa hrala do súčtu 30. V momente, keď Fero išiel spraviť rýchly protútok, dvojtakt, jump-stop, čiže tri v jednom, tak vtedy mu ruplo v kolene. Fúúú, na šťastie v kolene a nie v bedni. Po tomto rupnutí Zuzka nekompromisne zavelila prítomným škótskym bojovníkom: "Stačilo !!!" Predčasný koniec nič nepokazil, pretože toto všetko, čo sa naozaj stalo, mi stačilo na týchto pár krásnych riadkov.
Utorok 16.12.2014 moja druhá návšteva po sebe a žiaľ znovu iba na miesta prísediacich, časomiery a bodomiery. Účasť skvelá 9 hrajúcich basketbalistov z toho jedna zahraničná posila. Po veľmi drsnom austrálčanovi Džošuovi prišiel rozvážny a príjemný Smajo. Nechcem to popliesť, ale presne napísané Smajo je slovinec s indickými koreňmi. V každom prípade v utorok oživil hru a vniesol medzi nás nové triky a pointy. Na lavičke sme sa ocitli hneď traja Juraj, Fero a ja. Po mesiacoch pokoja a spokojnosti sa príchodom legionára zvýšila konkurencia v SMPT. Ako medzi hrajúcimi, tak i medzi nehrajúcimi. Musím sa čo najskôr vrátiť do zostavy, pretože v novom roku môže byť husto a to poriadnô hustô. Výzva pre ostatných: Chýr o našom skvelom basketbale prekročil hranice Slovenska, preto Vám dobre radím, vráťte sa medzi nás !!! Čo najskôr !!! Rozdelenie do tímov bolo Žltí - Zuzka, Smajo, Miki a Mišo. Bielo-čierni Dáška, Soňa, Milan, Martin a Tomáš. Videl som časť prvej 30-tky, celú druhú 30-tku a tretiu 20-tku. Paráda z oboch strán. Basketbal mal nasadenie, bojovnosť, emóciu a iné zmyselnosti. Smajo hral veľmi kreatívne a zapadol k trojici Z+M+M. Pätica hrala poctivý, svedomitý basketbal, ktorým sa snažili narúšať kombinácie Žltých. Neudržal som sa na uzde a musel som zakričať zopár pokynov. Prvý-krát to bolo, keď Mikiho nechali neobsadeného na šestke. Neviem, čo si mysleli Bielo-čierni, že Miki si tam postojí a vydýcha sa ? Obzrie si ich obranný postoj a to bude všetko ? Mikiho poznám už dlho a viem, že na šestke s loptou spraví iba jednu vec - dá kôš. A to sa aj naozaj stalo ! Miki hral po dlhšej prestávke a hral ako z učebnice. Bol síce po mojom pokyne dôslednejšie bránený no, i tak pokračoval v streľbe a udržal si minimálne takých 80 % úspešnosti !!! Zuzka to isté ako Miki. Necháš ju voľnú na trojke a čo spraví - dá kôš. Mišo dokonca nepotrebuje byť voľný a hádajte do tretice, čo spraví - dá kôš. Čierno-bieli hrali úplne inak. To nemalo hlavu ani pätu, ale práve to bola ich super výhoda. Systém hry, organizácia to sa vôbec nedalo brániť. Obrovská improvizácia, neočakávané ťahy a Martinove pokriky... priatelia to je potenciál do učebníc basketbalu ! Chcem pochváliť Milana, ktorý doskočil obrovské množstvo lôpt. Dáška predviedla cez Miša taký úspešný prienik, že som stratil dych. Dáška je drzá pod košom, ale toto bolo ako z NBA a WNBA dokopy. "Fakt dobré" povedal medzi nami lavičkármi Fero. Soňa to je dookola tá istá pesnička sprvoti nič, potom lavína košov. Soňa je prototypom play-off hráčky dlho, dlho nič a keď ide do tuhého, tak strelec. Jej mínusom bolo, že v utorok nepredviedla nič zo svojej tesnej obrany. Smajo si na rozohrávke robil, čo chcel i nechcel. Tomáš sa od zápasu k zápasu zlepšuje. Herný výpadok sa pomaly vytráca. Ešte zopár utorkov a z Tomáša bude znovu Tomáš. Martin skúšal trojky, otočky a iné fičúrie. Žiadna sláva, ale jeho rýchle protiútoky boli také rýchle, že sa miestami nestíhal vracať späť do obrany. Zápasy sa dohrali bez zranení. Tlieskam v stoji a závidím Vám. Ako mi aj Martin galantne povedal v kabinete: " Je to blbé byť starý a zranený... ". Veru, veru je to blbé sedieť pri Vás a prizerať sa Vašej hre. Trpezlivosť ruže prináša, preto verím, že už čoskoro si zabehám s Vami.
Basketbalisti, utorok 16.12.2014 bol posledným hracím utorkom tohto roku. Pred nami je naše tradičné posedenie netradične v nedeľu. Teším sa na všetkých členov SMPT ich rodinných príslušníkov a sympatizantov. Očakávam príchod stratených duší a tvárí, ktoré utorky nechodili, ako bol rok dlhý.
Vám ostatným čitateľom prajem požehnané Vianoce a nech sa Vaše domovy naplnia srdcu blízkymi ľuďmi. Pokoj s Vami !