Zamyslenie, utorok 19.11.2013

Ahooojte kamaráti,moje písanie komentárov je z týždňa na týždeň horšie. Musím sa priznať, že jedným ( zrejme už jediným ) z dôvodov je moja lenivosť sadnúť si k PC a písať o Vás a Vašej hre. Nie je to nič osobné, iba bežná, normálna, klasická, mužská lenivosť. Už Vám tu nebudem vypisovať o tom, ako sa to zlepší či napraví, pretože to by som si naložil na plecia ešte viac ako na nich mám ! Vy ste spoluhráči moji bezpochyby a navždy dobrí a geniálni. A každý jeden utorok, ktorý s Vami prežijem v telocvični alebo v kabinete. Inak tomu nebolo ani 19. novembra 2013. Na palubovku vybehli títo hráči Danka,Zuzka V., Paťo, Miki a Soňa v jednom tíme a proti nim Zuzka K., Majka, Martin, Milan, Fero. Nie som si úplne istý, že to bolo presne takto... V každom prípade bolo rozdelenie skvelé ( nech bolo aj iné ako som napísal ), pretože všetky tri 30-tky sa končili s rozdielom jedného maximálne dvoch košov. Trochu Vaše výkony odsuniem na bok a v tomto komentári sa zamyslím nad všetkým čo medzi košmi predvádzame a konáme:

1. zamyslenie sa o prihrávke. Každý z nás prihráva tak, aby súper vôbec netušil komu pôjde lopta do rúk. Kamufľujeme prihrávky, doslova pohľadom či gestom. Klameme súperov, čo to dá. Niekedy sme takí presvedčiví a skvelí luhári, že oklameme aj vlastného spoluhráča. Je toto čestné ? V basketbale áno, pretože po takejto prihrávke príde väčšinou kôš a čuduj sa svete aj s potleskom od súpera. Všetci, ktorí čestne a vopred avizujú svoj zámer komu pošlú svoju prihrávku, tak takýmto sa naloží na plecia noša výčitiek od vlastných a noša škodoradostných úškľabkov od súperov... Je toto správanie normálne ?

2. zamyslenie sa o naznačení streľby. Fakt, veľmi odporný čin. Oveľa horší ako falošná prihrávka. Niekto z nás príde ku košu súpera a namiesto toho, aby jednoducho vystrelil, dal dva body a tešil sa z toho, tak takýto lump a vykuk v jednom iba naznačí strelu na kôš. Ihneď nasleduje skákanie brániacich súperov tzv. jojo výsmech. Znovu jasné klamanie, pretvárka a zneužitie úprimnosti či pokrivenie pravdy. Celé toto divadielko sa končí väčšinou košom, z ktorého majú opäť všetci veľkú radosť, iba niektorí poskakujúci gumkáči svalovicu, zástavu srdca a pod... Je toto, naozaj normálne ?

3. zamyslenie sa o bránení. Bránenie je priestorom obrovskej vynaliezavosti hráčov. Tu hráči prezentujú svoje rafinované úkony. Je to pole neorané nášho umu, ako si toho druhého označiť. Tu čo sa deje je nepublikovateľné s tromi či piatimi hviezdičkami. Teraz neviem, či sa to deje na basketbale v pondelok alebo utorok. V tomto zatriedení som trochu zmätený. Faktom však ostáva, že po každom utorku má každý z nás na svojom tele značku, pečiatku či inú kerku od svojho súpera. Zamyslenie sa o prísediacich, že aj oni odchádzajú so značkami na tele, ani nebudem podrobnejšie rozvádzať! Obrane SMPT môžeme s kľudom hovoriť Kerkovačka. Je i toto normálne ?

Posledné zamyslenie: Basketbal je hrou luhárov, falošníkov, klamárov, oblbovačov,škrabačov a posmechárov !!! Všetko, čo pri ňom robíme nás dokonca teší a máme z toho obojstrannú radosť. Sme hrdí na svoje výkony, na svoje kúsky, na svoje nápady a spokojne s nimi chodíme spávať, ba sa nimi občas pochválime pred kolegami či rodinou. Po basketbale si sadneme do kabinetu, kde sa pohoršujeme na tými, ktorí klamú, pretvarujú sa, oblbujú a vysmievajú sa v politike, kultúre, školstve a pod......... Je to normálne ?

Priatelia, basketbalisti pýtam sa seba i Vás prečo sa cítim po utorku, tak skvele ? Prečo necítim, žiadnu ľútosť či hanbu za svoje ohavné basketbalové činy ? Prečo ? Prečo ?

Odpovede si povieme dnes, t.j. utorok 26.11.2013 a verím, že v dostatočnom počte SMPT-ákov !!!

Čafte Váš Paťo dopisovateľ zamyslený !