Národný beh Devín - Bratislava ....

Post date: Apr 15, 2012 7:12:07 PM

Milí priatelia a spoluhráči. Dnes som sa zúčastnil 65. ročníka behu Devín-Bratislava. Dlho kriesenú myšlienku som v piatok svojim spontánnym záverečným rozhodnutím aj naplnil. Po pešom presune z práce do Areálu STARZu na Drieňovej ul. , sťaby predprípravou na nedeľňajší beh, som si zabezpečil registráciu na tomto podujatí. Dostal som svoje prvé štartové číslo 3649, pokyny a reklamné letáky. V pešom presune som pokračoval až na štadión Ondreja Nepelu, kde som si pozrel nervy-drásajúci hokej Slovan-Košice. V sobotu sme išli podporiť našu Emmku na Majstrovstvá SR do Nových Zámkov. Jej skvelý výkon jej zabezpečil krásne 4. miesto v individuálnej kategórii a hlavne 1. miesto v kategórii trojíc !!! Všetko toto vygradovalo v nedeľu ráno, keď som spolu s kamarátom stál na štarte Národného behu Devín-Bratislava. Martinka členka môjho úžasného podporného tímu ma priviezla do Devína a obratom sa pobrala hľadat si miesto v cieli spolu so zvyškom mojej rodinky. Na štarte som stretol mnoho priateľov vrátane dvoch členov nášho spoločenstva Maci a Ondra. V ich prípade to bol už opakovaný štart. Ospravedlňujem sa Vám, že som o svojom úmysle nedal vedieť. Po skúsenosti z pešieho pochodu Bratislava-Trenčín, keď som vopred avizoval svoj zámer širším masám priateľov a celý pochod skončil fiaskom, tak tento zámer som radšej držal v tichu.

Presne o 10h za výstrelu z dela som vybehol na trať vedúcu spod hradu Devín až na námestie Ľ. Štúra. Po krátkom pešom pochode k úvodnej časomiere sa začala moja bežecká púť. Úvodné malé stúpanie mi dalo jasne na známosť, že moja telesná schránka pôjde ostávajúcich 11 km na totálny kyslíkový dlh. Bez znalosti terénu, bez akejkoľvek skúsenosti z diaľkových behov som sa svojim jemným poklusom zahryzol do každého zostávajúceho metra. Úvodné dva kilometre začali takto: najprv sa dostavili symptómy srdcového infarktu. Tlak na hrudi, zrýchlené dýchanie - takýmto spôsobom skúšalo moje telo oklamať môjho ducha a vynútiť si ukončenie behu. Vykašľal som sa na tento pokus a klusal ďalej. Nasledoval ďalší pokus svalovej sústavy ukončiť beh - mozgová mŕtvica. Bolesť hlavy a rozmazané videnie však môjho ducha rovnako ako pri prvom pokuse neobmäkčilo a hlavne nezastavilo. Jedinou prekážkou a značne objektívnou bol plný močový mechúr ( netuším z čoho ). Spomienky na Jurajove mechúrikovsko-koščúrikovské zážitky nekompromisne zavelili a nasledovalo vyprázdnenie do lona devínskej prírody. Toto malé zdržanie ma posunulo na chvost bežiaceho klbka. Meter po metri, krok za krokom som míňal miesta, ktoré si autom človek ani nevšimne. Ani dnes som si ich veľmi nevšímal. Času síce bolo dosť, ale síl už nie ! Popri trati som videl a zažil všeličo - úprimne povzbudzujúcich ľudí, súcitiace dušičky, provokujúce hovädá s pivom v ruke a pod...

Tabule oznamujúce počet km do cieľa boli raz vykúpením, raz zdrvujúcim klincom môjho odhodlania. Niekde pod Dlhými Dielami som svoj pravidelný poklus zmenil na zrýchlený presun - chvíľu beh a chvíľu chôdza. Občerstvenie vodou pri Riviére padlo vhod. BVS spravila konečne niečo užitočné pre svojich Bratislavčanov. Súčasne sa objavila tabuľa s údajom 4 km, táto správa patrila medzi tie, ktoré mi dodali povzbudzujúce sily do ďalšieho boja. Internát " Šturák" , Botanická záhrada, FTVŠ a opakujúci sa spolubežiaci bolo to jediné čo si z tohto úseku pamätám. Náhle, ako jas z neba sa objavila tabuľa 2 km do cieľa. Namiesto vykúpenia mi táto tabuľa priniesla iba zvýšené tvrdnutie lýtkového svalstva, bolesti na dvoch prstoch pravej nohy, znižovanie ohybnosti v pravom kotníku a vypnutie akéhokoľvek myslenia. Možno až tu, priatelia, došlo k tej vyššie spomenutej mozgovej mŕtvici... Môj mozog od tohto momentu riadil iba činnosti spojené s presunom. Všetko ostatné bolo resetnuté a vypnuté do stand by režimu. Pri River parku som svoje pohyby po ceste riadil iba s pomocou vedľa stojacich "kandelábrov". Dva stĺpy beh a jeden chôdza alebo dva beh, dva chôdza, alebo tri chôdza a jeden beh... Ešte pri Riviére som stretol staršiu pani, ktorá ma až do cieľa "hecla" a hnala vpred. Jej som nemohol dovoliť, aby ma predbehla. Ďakujem Vám pani ani neviete ako ste ma namotivovali !!! Nový most či most SNP a ľudia pod ním či na ňom boli svedkom mojej poslednej chôdze. Celú cieľovú rovinku som odbehol v akomsi veľmi-preveľmi rekreačnom pokluse. Posledné metre tohto behu zosnímala kamera môjho podporného tímu.

Záverečná časomiera, odovzdanie čipu boli posledné činnosti na 65. ročníku národného behu. Nasledovalo zvítanie s rodinkou, ktorá neskrývala svoju úprimnú radosť, že ma neskolil ani ten infarkt ani tá mŕtvica. Navyše sa mi podarilo dobehnúť do cieľa skôr ako sa začali odovzdávať ceny najlepším !!! Super !!!

Teraz sedím doma pri PC a spomínam si čo sa to vlastne medzi 10:00-11:30 stalo.

Zistil som ,že hrať basketbal bola dobrá voľba !

Zistil som, že ešte stále mám v sebe nejaké morálno-vôľové vlastnosti a iba vďaka nim som odbehol tento beh !

Zistil som, že monotónny beh bez kolektívnej súčinnosti nikdy nebude patriť medzi moje méty !

Zistil som, že vidina dosiahnutia ideálnej váhy pri behu už pri Riviére, je blud !

Zistil som, že sa teším na utorok, na basketbal a na Vás !

Zistil som, že moja rodinka je úžasná a mám ju rád !!!!

Váš Paťo bežec-samotár a hrdina !!!!