Nový pamätný deň do nášho kalendára, utorok 20.1.2015

Post date: Jan 22, 2015 12:56:43 PM

Čafte blázni do basketbalu, či do iných športov a aktivít !!!

V utorok bolo super od prvej sekundy až po tú poslednú. Medzi 18:00 - 18:15 som mal na svojom druhom telefóne asi 8 zmeškaných hovorov. Túto skutočnosť som zistil až doma po všetkom, čo sme v utorok vyparátili. Všetkých osem telefonátov som mal od Peťa, ktorý bol naposledy s nami na basketbale pred 6-timi rokmi !!! Nebudem sa tváriť, že jeho príchod bol dielom náhody, pretože to by som klamal a to sa nepatrí. Stretol som ho v piatok na predstavení "Sláva" v podaní RND. Už tam som v jeho očiach videl okrem dobrej nálady aj chuť prísť. Peter ukázal, že je mužom činov a skutkov a nie planých rečí. V utorok totižto prišiel a so sebou priniesol všetko čo sa má a patrí medzi nami v SMPT: 2x fľašu povzbudivého moku, 1x balíček slaných chuťoviek. K tomu nás n-krát v telocvični presvedčil, že basketbal vôbec nezabudol. Prišiel síce s trochu slabšou kondičkou, ale to sa časom spraví. Milý Peter prajem Ti, aby si chodil častejšie ako raz za 6 rokov. Budeme radi a sám si zistil z krátkej bezpečnostnej previerky, že z Tvojho okolia poznáme skoro každého :))) Jednoducho si náš :))).

Nový pamätný deň ponesie názov Deň Nekonečnej vytrvalosti. Hneď to zapisujem do nášho SMPT kalendára. Malý kvíz: Skúste si tipnúť, kto mi do hlavy vstrčil túto myšlienku ? Kto to mohol byť ? Kto z týchto prítomných Zuzka, Zuzka, Dáška, Fero, Mišo, Martin, Peťo a ja ?

Samozrejme, že Martin. Neviem, či si dal Red Bull alebo či mu uleteli včely alebo sa odtrhol z reťaze ( všetko v dobrom ), ale to čo predvádzal v telocvični to " bylo něco" !!! Druhú 30-tku ( tmavým ) vyhral. Vďaka jeho košom zo všetkých vzdialeností, kútov a uhlov nám to jednoducho vyhral. Sám seba chváliť nestíhal... Bol lídrom tímu a ja mu za to zo srdca ďakujem. V poslednej 20-tke jeho úsilie vyvrcholilo, ba čo doslova vyvrelo ako sopka !!! Všetko to začalo prihrávkou spod koša, ktorú prevzal ešte pred polovicou ihriska. Urobil malý náznak toho, čo avizoval v prestávke:" pozrite, takéto koše budem hádzať od polovice.". Zrejme sa mu zamotala lopta pod nohami, pretože svoj projektil nevypustil ako avizoval. Na to spravil ešte dva kroky a švihol loptu ako inak z trojky. Vo väčšine prípadov sme zvyknutí, že mu jeho ego nedovolí pobehnúť na doskok ( vždy to vysvetľuje slovami, že na 100% veril v kôš), ale v utorok zrejme zapôsobil anjel vytrvalosti. Martin vbehol pod kôš, čo nečakal nikto ani Mišo, ani Peťo ani obe Zuzky, tam loptu doskočil a ihneď vystrelil. Priznal sa mi pred zápasom, že spod koša nevie hádzať a musí to natrénovať. Jeho strela po tomto skvelom doskoku tomu nasvedčovala, pretože lopta preletela ponad obruč ako cirkusový akrobat nad horiacou obručou. Ak si priatelia myslíte, že tu sa tento príbeh skončí, tak sa mýlite ! Nasledoval Martinov ďalší už mimoriadny počin, ktorý si vyslúžil vložiť ho do kalendára na pamiatku. Martin po dvoch nepresných pokusoch, ktoré museli zatriasť každou bunkou jeho streleckej drzosti, sa znovu rozbehol za loptou. Znovu ju doskočil a z otočky vo výskoku znovu vystrelil. Jeho tím t.j. Dáška, Fero a ja sme v nemom úžase, s otvorenými ústami, zatajeným dychom a v mojom prípade i malým infarktom sledovali ako lopta po tomto Martinovom úsilí vletela do koša !!! Nastalo obrovské ticho... bolo počuť môj infarkt, Ferove klapnutie sánky, kohosi cvrknutie do gatí ( gatiek ) a iné inak ťažkopočuteľné zvuky... Milan na lavičke sedel a hutne rozmýšľal o koľko bodov posunie stav. Mišo sa začal hlasito smiať, zrejme si uvedomil fakt, že toto sa naučiť nedá a jeho roky pri basketbale sa po tomto takmer spláchli dolu Dunajom. Zuzka, ktorú z Martina triafa šľak si konečne uvedomila, že to jej "Martíííín" nebolo hádzaním hrachu o stenu. Dáška, tá tam stála nechápavo a myslím si, že celé jej to docvaklo až o pár hodín doma či v rozhlase. Druhá Zuzka sa smiala tak silno, ako by jej prst rezali a Peter ? Ten si uvedomil so slzou v oku o čo všetko celé tie roky prichádzal. Podotýkam, že Martin sa po koši vrátil do obrany a pokračoval vo svojom super výkone. Vytrvalosť, ktorou Martin dosiahol kôš bola neskutočná, perfektná a dokonalá !!! Vitaj Deň nekonečnej vytrvalosti !!! Vďaka Ti Martin. Spomeniem iba zopár faktov z toho výnimočného dňa. Tím bledých tvorili Zuzka, Zuzka, Mišo a Peťo. Tím tmavých Dáška, Martin, Fero a ja. Fero nastúpil s horúčkou a veľkým sebazapretím, za čo Ti iba ďakujeme. Ostatní mali dobrú náladu, ktorú im Martinov výkon vylepšil na maximum. Výsledky boli Bledí:Tmaví 30:21, 23:30, 20:18. Hralo sa za priaznivého počasia a tradične pod umelým osvetlením. Basketbal bol minimálnej svetovej úrovne. V prvých dvoch 30-tkách sa opakoval scenár tzv. uspokojenia. V prvom zápase sa Tmaví uspokojili s vedením 19:12 a v druhom Bledí 16:12. V oboch prípadoch tieto uspokojenia priniesli svoje ovocie a zabezpečili uspokojencom konečnú prehru. Poslednú 20-tku poznačil vyššie opísaný počin a rozhodovalo sa až na jej konci. Šťastenu si priklonili Bledí za to, že boli ,v duchu nového sviatku vytrvalosti, vytrvalí v čakaní na vhodnú príležitosť. Deň 20. mesiaca január bude odteraz Dňom nekonečnej vytrvalosti.

Váš Paťo Dopisovateľ Vám ďakuje za pozornosť a teším sa na Vás v utorok na Zoške !!!