SMPT Hody a hody, utorok 23.9.2014

Post date: Sep 26, 2014 1:22:23 PM

Ahojte,

dnes v piatok sa už konečne cítim lepšie. Utorkové oslavy a hody ( do koša ) ma totálne rozbili. Veľmi dlho som dával do poriadku svoje vysoko zdvihnuté sebavedomie po mojom veľmi milom streleckom výkone a svoje veľmi nízko položené tráviace ústrojenstvo po mojom kabinetnom "pažraní". Čo Vám budem vypisovať bolo to ťažké a neprehľadné ako situácia na Ukrajine. Najskôr Vám, ale porozprávam o našich zápoleniach, ktoré sa ako vždy začali delením do tímov. Nezvyčajne, boli nahlas vyslovené dva návrhy. Prvý - štvorica Soňa, Majka, Fero a Milan proti trojici Dáška, Martin a ja. Niekomu sa toto rozdelenie nepozdávalo, pretože bolo vo vzduchu cítiť okrem Jurajovho burčiaku aj moju blížiacu sa streleckú formu. Bola tu očividne veľká záruka toho, že kto bude hrať so mnou, tak ten bude vo víťaznom tíme. Martin si zlízal smotanu víťazstiev minulý týždeň, preto zrejme prišiel nový variant delenia: štvorica Majka, Dáška, Fero a Martin a proti nim trojica Soňa, Milan a ja. Takto podelení sme sa pustili do seba a nedarovali sme si nič, čo bolo v úplnom protiklade s predchádzajúcimi pomermi v kabinete. Tam sme si jeden druhému priali a darovali navzájom modré z neba a mnoho ďalších komplimentov !!! Moja strelecká forma začala stúpať od prvého hodu na kôš a neprestal som ani vtedy, keď rozčúlený Juraj odišiel z telocvične. Veru, veru v utorok bol Juraj zdravo rozčertený z toho, ako nedôsledne ma spoluhráči jeho Majky bránili. Juraj mal si pravdu, ale nič by to nezmenilo. V utorok ma mohli zastaviť ako protihráči iba Milan alebo Mišo. Na moje šťastie si Milan vybral tú správnu stranu a Mišo neprišiel... Nechcem znižovať výkony ostatných, ale oni dvaja patria v obrane medzi tých najsamlepších. Vo všetkých troch 30-tkách som si vychutnával svojich protivníkov a nakladal som im do koša, čo to dalo a čo sa zmestilo. Pripomenulo mi to moje prachom zapadnuté výkony z mladosti. vtedy som podobným spôsobom ničil Štart, Matadorku, Inter a iných. Bol som k nim aj zhovievavý, pretože trojky mi nepadali a v tejto veci som si ponechal otvorené dvierka na "někdy příšte". Snáď sa toho ešte dožijem :)). Môj výkon by nebol takým výkonom bez mojich dvoch spoluhráčov t.j. Soni a Milana. Soňa ma strelecky zaskočila vždy, keď som si potreboval na chvíľu vydýchnuť. Navyše sme jej s Milanom ponúkli v poslednej 30-tke toto celé zápolenie ukončiť. Neviem z akého dôvodu, ale túto poslednú hru naťahovala minimálne o 10 min. dlhšie ako bolo treba. Mne osobne z tohto predlžovania exponenciálne narastal apetít na tie dobroty v kabinete a našim súperom aspoň chvíľku blikalo malé svetielko nádeje lepšieho výsledku. Milana musím pochváliť, pretože ako správny pedagóg korigoval všetky moje strelecké nepresnosti a podoskakoval, čo som netrafil. Neskromne napíšem, že pri mojej efektivite tých korekcii bolo naozaj málo. Opakom rozčerteného Juraja na lavičke bola anjelsky spokojná Zuzka. Veď Milan jej robil radosť svojim výkonom a Soňa a ja sme ho v tom veľkodušne podporovali. V našej trojici to v utorok klapalo ako vo švajčiarskach hodinkách. Toľko k nášmu výkonu a prejdem k súperom. Všetci štyria odohrali veľmi solídne, ale nestačilo to. Chýbal im väčší pokoj, ale hlavne stratili vieru vo víťazstvo. Veľmi rýchlo sa opustili. Nevedeli celý večer nájsť zápalnú šnúru, ktorou by sa rozčertili ako Juraj na lavičke. Ja ich však poznám a viem, že tieto prehry z nich spravia už najbližší utorok nových hráčov a súperov s veľkým rešpektom. Napíšem ešte zopár postrehov z jednotlivých 30-tiek. Prvú 30-tku sme začali nebojácne a veľmi rýchlo sme získali vedenie o 6 bodov. Toto vedenie sme dlho udržiavali a až v samotnom závere sa naši súperi zahriali a začali doťahovať. Konečný výsledok bol 30:28. Druhú 30-tku na nás vybehli ako osy, či svorka vlkov, či iní divosi. Týmto nástupom získali 6 bodové vedenie. Postupne sa nám podarilo s vypätím všetkých síl otočiťa získať pre nás výraznejší náskok. Konečný výsledok bol 30:22. V poslednej 30-tke sa počty hráčov na palubovke vyrovnali. My sme od začiatku až dokonca vyhrávali a až v závere naši súperi korigovali konečný výsledok na 30:24.

Toľko k basketbalu a je tu priestor na Hody ( druh zábavy ). Fero s Jurajom sa pochlapili a priniesli dobroty od výmyslu sveta. K tomu burčiačik a vínko a bolo vymaľované. Svoj výkom som oslávil až do stavu, ktorý som v úvode opísal. Šalátiky, pomazánky, klobásky, syry, či skvelé TIRAMISU !!!

Priatelia basketbalisti na záver komentára už iba jedno malé tajomstvo. Môj výkon a streleckú pahltnosť spôsobil pondelkový basketbal. Z nejakého dôvodu mi tam nikto neprihrával. Celý čas som tam pobehoval medzi košmi a prizeral sa ako to moji spoluhráči s prepáčením mrvia. Teraz poznáte pravú príčinu môjho hladu po košoch. Kamaráti, boli ste v tom nevinne...

Čafte Váš Paťo hladový strelec a prežraný hodovník !!!!