Post date: May 11, 2016 10:08:23 AM
No nazdar priatelia,
skôr než napíšem komentár k nášmu spoločnému utorku, tak si dovolím opísať môj ranný príjemný superzážitok....
Zjavne ešte dobre naladený po včerajšom basketbale som dnes ráno cestoval do práce bratislavskou mestskou hromadnou dopravou. Túto záľubu praktizujem pomerne často, pretože som sa pred pár rokmi rozhodol socializovať. A kde začnete so socializáciou, predsa v MHD mesta Bratislavy. Vrelo doporučujem !!! Po krásnych raňajkách ( pripravených s láskou od Martinky ) som sa pobral na zastávku električky. Cestou som si dokúpil lístky - tri 30 minútové a tri 60 minútové. Bol som spokojný, pretože som si kúpil presne také, aké som potreboval. Minule som si totižto kúpil presne také, aké som vôbec nepotreboval :). Prišiel som na zastávku a videl som odchádzajúci "zadoček" novej električky číslo 4. Na počudovanie ma to vôbec nerozladilo. Možno aj preto, že už som na obzore hornej Dúbravky videl prichádzať tváričku starej električky číslo 5. Nastúpil som po strmých schodoch dnu aj s menšími problémami a vŕzgajúcimi kolenami. "Cvikol" či označil som si lístok v modernom označovači v čase 7:43h. Vtedy som si všimol, že zopár cestujúcich veľmi rýchlo a pomerne svižnými skokmi našu električku č. 5 opustilo. Tento jav vyskakujúcich pasažierov ma pravidelne sprevádza vtedy, keď mám pri sebe iba moju malú dokladovú taštičku, a keď si "cviknem" či označím lístok a poobzerám sa v priestore. Pochopil som, že ma títo vyskakujúci pasažieri - čierni pasažieri -považujú za revízora. Minule z trolejbusu vyskočila veľmi pohľadná pasažierka s veľmi vydareným dekoltom.. bola taká rýchla, že som jej nestihol povedať, že mňa sa báť nemusí ! Vráťme sa však do električky číslo 5, ktorá medzitým prešla časťami Horné - Dolné Krčace. Všimol som si, že prísediaci cestujúci sa už od rána usmievali. Veľmi nezvyčajný jav v rannej MHD-éčke. Ranný úsmev v MHD Vám vyčaria iba dve veci: buď dobrá nálada ako taká - neobvyklý jav, alebo zle ustrojení spolucestujúci. Nenápadne som si prešiel zips na nohaviciach, zapravené tričko a vlasy. Nič nezvyčajné a úsmev tvoriace som na sebe nezistil. Z tohto vyplýva, že naozaj mali všetci dobrú náladu !!! Na zastávke Karlova Ves som prestúpil do električky číslo 6. Keďže úsmevy pokračovali, tak som opätovne urobil samokontrolu výstroje a ustrojenia. Ešte v 5-ke som rozmýšľal, že pôjdem až na Obchodnú ulicu a na Kolárovom námestí prestúpim na trolejbus. Pod mostom SNP sa ukázalo, že som urobil dobre, keď som ostal verný trase Dúbravka - Most SNP - BBC+ Miletičova !!! Presne v čase výstupu z električky sa zo súbežnej zastávky vypravili smerom na autobusovú stanicu linky č. 50 a č. 70 . Toto je naopak veľmi pravidelný jav, že nadväzujúce spojenia Vám odídu priamo pred nosom. Znovu sa však ukázalo ako bolo dobre, že mi odišli. Keď som prešiel na druhú stranu k zastávke autobusov, tak som zbadal pojazdný obchodík s čerstvou kávou !!! Neuveriteľné, neskutočné !!! Prejdem pol Bratislavy v MHD-éčke !!! Stretnem pri tom množstvo usmiatych ľudí !!! A na konci tohto putovania ma čakala takáto odmena !!! Neváhal som a pristúpil ku kiosku. Chvíľu som tam čakal, pretože si svoju rannú kávu práve objednali tri mamičky s kočíkmi, ktoré sa prechádzali po nábreží. Všetky mamičky i detičky sa usmievali a štebotali si o svojich veciach. Ja som si cca okolo 8 hodiny rannej nechal pripraviť malé espreso do chutného pohárika. Odstúpil som od kiosku a moju rannú horúcu čerstvú kávu som si položil na pobrežný múrik. Z nábrežia pri moste SNP som sa pozeral na obrovskú loď v prístave s turistami asi z Nemecka, Belgicka či Holandska. Niektorí z nich sa už prechádzali po hornej palube a ja som mal chuť zakričať na nich s pohárikom čerstvej kávy v ruke " Good morning " alebo " Guten morgen ". Medzitým mi odišli ďalšie a ďalšie električky a autobusy, ale ja som si v kľude vychutnával dúšky mojej rannej kávy. Dopil som kávu, prešiel som na zastávku a nastúpil dom autobusu číslo 50. Na autobusovej stanici som prestúpil do 70-tky. Ranné putovanie som o 8:36 ukončil v práci, kde som zistil, že som si v saku zabudol dochádzkovú kartičku. Musel požiadať službukonajúcu ochranku, aby ma vpustili. Požiadal som ich s úsmevom na tvári a spomienkami na rannú jazdu mestom. Veľa nechýbalo a 60 minútový lístok by mi nestačil a musel by som si "cviknúť" či označiť ďalší. Prikladám fotografiu - svojku ako dôkaz, že toto sa naozaj stalo !!! Priatelia konštatujem, že Bratislava je stále krásna a vie nám vyčariť úsmev na tvári !!!!!!!!!!!!!!!
Písať, že sme takmer dvakrát vrazili do aút, ktoré sa nezmestili na cestu a ostali visieť na priecestí ani nemá význam....
Váš Paťo usmiaty