Keď sa vyhrá o kôš..., utorok 7.7.2015

Ahojte basketbalisti,veru keď sa vyhrá o kôš. To je paráda, to je naozaj dobrý basketbal. Napínavý do poslednej sekundy. Tí, čo ste neboli, tak presne toto sa včera stalo a hneď 2x po sebe. Treba po pravde napísať, že po takýchto dvoch 30-tkách už neostali sily na nič. Naše nasadenie a teplo nás vyžmýkali ako citrón do citronády. Z môjho tielka v šatni kvapkala vypotená voda ako z kvapľa v jaskyni. Tohto skvelého zážitku sa zúčastnili títo hráči : Bieli - Zuzka, Martin, Milan a Peťo, Tmaví - Dáška, Soňa, Mišo a ja. Prvá 30-tka sa skončila Bieli - Tmaví 28:30, druhá 31:29. Skôr než opíšem detaily našich súbojov, tak si vezmem na hrot svojho pera choroby, ktoré mátajú naše spoločenstvo. Z kraja Dlhých Dielov sa šíria choroby dýchacieho systému. Diagnózy tzpu - bližšie nešpecifikovaný atypický obojstranný zápal pľúc. Fíha ako hrozne to znie. Preživší SMPŤák s touto dg ešte prišiel pred zápasom za nami so slovami:".., že veľa behať nebude, pretože má stále plytký dych". Čo sme s ním mali robiť ? Ďalší ani nedorazil z tých Dlhých Dielov, pretože zrejme podpísal dohodu o testovaní antibiotík na sebe. Výsledkom tejto dohody sú empirické zistenia, že antibiotiká nezaberajú... Z druhej strany Bratislavy z kraja Vínneho prichádzajú ďalšie diagnózy: napr. dg veľká noha s neistým koncom, alebo operácia očí SMPŤáka so šťastným koncom. Z kraja Lamanch ( po našom Lamač ) prišla dg. druhej veľkej nohy s obrovským kotníkom. Vyzeral ako nabotoxovaný zadok Kim Kardashian (dokonca aj farebne...hihihihi) . Z Lamancha prišla aj najkrutejšia a najhroznejšia dg. s dôsledkami. Istá pestovateľka vysušila a následne nechala vydochnúť celú komunitu rukoly siatej v kvetináči. Videli sme v kabinete tú hrôzu a galibu. Muselo to byť šialené utrpenie. Takúto nezodpovednú pestovatelku si mali nechať barbarskí kočovníci v Egypte, ktorí by ju na púšti zviazali ocelovýn drátom a prikolíkovali do piesku a nechali schnúť pod saharským slnkom !!!

Okienko diagnóz a ich dôsledkov je za nami, preto sa môžem konečne venovať samotnému basketbalu. Prvá 30-tka sa začala tak, ako sa skončila posledná Martinovou trojkou. Dlho pre dlho bola táto trojka rozdielová a Tmaví tento rozdiel zmazali až po 26. dosiahnutom bode Bielych. Tí sa na magickej 26-tke zasekli a nevedeli sa cez ňu prekusnúť ďalej. Mohutným finišom či špurtom sa podarilo našej Soni hodiť vytúžený posledný rozdielový kôš ! Soňa hrala i strieľala veľmi nenápadne i nepresne, ale týmto posledným hodom nám ukázala svoju silu i charakter ! Bravó. Ja som si s Mišom vymieňal prihrávky v pohybe tak, že miestami bola jeho myšlienka i realizácia asi o päť krokov i rokov vpredu oproti mne. Ja som na oplátku prihrával Mišovi, akoby mal výšku 2,20m a výskok 2m... Bieli hrali dlho fantasticky a víťazstvo im uniklo iba o fúz. Ešte spomeniem dvojbodovú biliardovú akciu po osi ja - Dáška - Mišo - ja - Dáška. Bola to paráda. Druhá 30-tka bola ešte zaujímavejšia. Do zostavy Tmavých prišiel Fero ( nahradil Dášku ). Spočiatku hral placho a neisto... po chvíli však išiel výkonnostne raketovo hore. Výsledkom bol zdrvujúci úvod a z neho obrovský bodový náskok 14:4. Po skvelom výkone Fero odstúpil a prišla Dáška a Bieli zapli na 6-ty prevodový stupeň. Rozohrali šialenú hru v obrovskom tempe. Týmto výkonom získali neskutočné vedenie 29:21. Tmaví ukázali tiež kus nezlomnej vôle a neskutočným spôsobom vyrovnali na 29:29. Tých sedem bodov bolo neuveriteľných 2 x 3 body a 1 x 2 body !!! Na konci zápasu, na konci so silami, na konci dňa sme začínali odznova. Znovu sa rozpútal neuveriteľný boj o posledný kôš. Telocvičňa sa premenila na Stalingrad a začal sa boj jedného proti jednému o všetko. Mlelo sa to z jednej strany na druhú. Poslednú loptu vzal do rúk Peter a krásnym košom ukončil túto 30-tku. Bola to 30-tka neskutočných obratov. Bola to prezentácia nášho umenie, nezlomnej viery a túžby po víťazstve !

Čafte Váš Paťo vyžmýkaný...