Po stopách basketbalu na Turci, leto 2013

Post date: Aug 18, 2013 2:13:02 PM

Milí priatelia, to naše chodenie po svete a hľadanie stôp po basketbale nám prináša nekonečné množstvo materiálov na našu stránku. Časť našich členov si odskočila na pár dní do Toskánska, kde hľadali a hľadali a ako ste si prečítali i našli. Ja s mojou jedinečnou Martinkou sme sa pustili do hľadania priamo v srdci Slovenska či Európy - na Turci. Základňu sme si rozložili v príjemnom hoteli vo Valčianskej doline. Odtiaľ sme denno-denne vyrážali a hľadali stopy po basketbale v blízkom i širokom okolí. Niekedy nám pomáhali naše nohy a inokedy zas kolesá nášho talianskeho tátoša. Zo všetkých dní, ktoré sme na Turci strávili, Vám opíšem posledné dva. Piatok bol dňom nášho veľkého bádania. V duchu verša " sadli v Turci na poníky " sme i my sadli na nášho vyššie spomenutého taliana. Prvou našou bádateľskou zástavkou bol historický a unikátny Martin. Všetko sme začali na národnom cintoríne, odkiaľ sú aj verše Pavla Országha Hviezdoslava zachytené na fotografii. Veľmi náročná prehliadka na naše pamäťové stopy a vedomosti z dejepisu. Toľko osobností a toľko spomínania na ich úlohy či významy v rozvoji Slovenska sme s Martinkou už dlho nemali. Ďalej sme pokračovali prehliadkou historického centra. Poviem Vám, že ja s Martinkou sme mali miestami strach niekde stúpiť či oprieť sa či chytiť sa, pretože každý kúsok či segment má v Martine svoju históriu. Nebyť sídla armády v Bratislave (1918), tak hlavným mestom Slovenska sa podľa historikov mohol stať Martin. Politické rozhodnutia ďalších rokov tomu zabránili, to však neubralo Martinu jeho výnimočnosť v dejinách Slovenska. Prechádzku sme ukončili pri Matici Slovenskej. Jej úloha v časoch boja Slovákov za svoj jazyk, za svoje postavenie v Európe je dejepisne známa. Jej terajšie postavenie, poznačené politickou (ne)kultúrou dnešného Slovenska, je obrovskou škvrnou a hanbou voči jej významnej minulosti. Nás, pátračov po stopách basketbalu v Turci, čakalo hneď oproti Matici neuveriteľné prekvapenie- krásne basketbalové ihrisko. Na jednej strane inštitúcia, ktorá bola a snáď aj bude prostriedkom kultúry a histórie Slovákov a na druhej strane ihrisko prostriedok našej kultúry a športu ! Priatelia toto prepojenie je jasným dôkazom toho, že basketbal SMPT je cestou aj k iným métam našich životov !!! Z Martina sme pokračovali do Turčianskej Štiavničky. Pýtate sa : Čo ich vlastne pritiahlo do tejto obce ? Veď, na mape ju ťažko nájsť. Nikdy a nikde ste o nej nepočuli. Našej bádateľskej dvojici pomohol iba malý článok na internete, ktorý nás nasmeroval k jej tajomstvu. Táto návšteva nám zmenila všetko od A po Z. Po zhliadnutí jej nádherného anglického parku sme boli opäť na vrchole blaha a spokojnosti. Spokojnosti z toho, že na Slovensku je krásne. Spokojnosti z toho, že i v neznámej dedinke nájdete kus či odkaz európskej kultúry. Verím, že tieto naše pocity z fotografii aj náležite vidieť. Odporúčame Vám, aby ste navštívili toto miesto, vždy keď Vás tam zavedú Vaše nohy, autá či bicykle. Z Turčianskej Štiavničky vychádza malebná cesta, v podhorí Veľkej Fatry, ktorá nás zaviedla do obcí Sklabinský Podzámok, Sklabiňa, Jaseno - Turčianske i Horné, Belá-Dulice, Necpaly, Blatnica a Mošovce. Táto cesta je súčasne aj cyklistickou trasou. Jazda autom po nej je zvrátenosťou a mestským rozmarom. Sľubujem, že ďalšiu jazdu v týchto končinách absolvujem už iba na bicykli. Zastavím sa na každej rozhľadni či v dedine, ktorá sa mi postaví do cesty. Odporúčam Vám priatelia, vychutnajte si túto trasu s vetrom vo vlasoch zo sedla bicykla. Mošovce nás privítali krásnym kaštieľom, ktorý ponúka svoje priestory párom na romantické svadby. V parku sa nachádza basketbalové ihrisko to znamená, že si môžete spraviť svadbu aj s basketbalovým zápasom medzi rodinami ženícha a nevesty. :)) Park bol pekný, ale čaro štiavnického mu chýbalo. Druhý deň v sobotu sme si zabehli do Gaderskej doliny. Hľadali sme reštauráciu, v ktorej Vám v minulosti ponúkali jedlá z pstruhov. Z pstruhov čerstvo vylovených z vlniek priezračného Gaderského potoka. Namiesto tejto rešturácie sme našli obrovský penzión, žiaľ už bez tejto atrakcie... Sklamanie týždňa. Záver nášho putovania po Turci sme ukončili v Trnavej Hore. Tam sme našli ďalšie basketbalové ihrisko s veľmi príjemným ubytovaním i okolím. Krásne rybníky plné pstruhov, príjemné sedenia a drevom ohrievaná fínska kaďa. Počet lôžok v penzióne nevyhovuje našim požiadavkám, čiže celá lokalita je pre potreby SMPT nevyhovujúca. Celú našu dovolenku sme ukončili pred našim domom, kde nám Oliver prichystal mokré uteráčiky a iné prekvapenia po jeho domácom týždňovom pobyte bez dozoru....