Embedded Files
Post date: May 12, 2015 2:21:28 PM
Ahojte priatelia,
minulý utorok som na vlastnej koži zažil, aké je dôležité byť rýchly a presný v basketbale. Hrali sme druhú a poslednú 30-tku. Neviem, či bola rozhodujúca, ale každopádne veľmi dôležitá ako všetky pred ňou i po nej. Hra bola miestami zúrivo rýchla i zúrivá a bojovná ako vždy. Všetko v dobrom slova zmysle. Za stavu 26:20 pre mojich súperov prišli neočakávané problémy môjho tráviaceho aparátu. Musel som sa rýchlo rozhodnúť medzi prehrou alebo rýchlym víťazstvom. Víťazstvo síce so sebou prinášalo riziko veľkých problémov na hranici hanby, ale ... . Od malička som súťaživý typ, preto som sa rozhodol pre variant rýchleho víťazstva s nožom na kraji na kraji ....., ani sa nebudem viac rozpisovať. Ako zrýchlite hru za vyššie uvedeného stavu bodového i telesného ? Dokážem zmobilizovať svoje svalstvo, úpony, šľachy a v konečnom dôsledku aj zvierače tak, aby vydržali záver 30-tky ? Riešenie nemalo veľa možností, preto som vsadil na trojkové hody. Vďaka Bohu mi padli tri za sebou. Nebol čas a verte, že ani priestor na dlhšiu rozohrávku či signály a nebodaj postupný útok. Jednoducho bum-bum trojka, bum-bum druhá trojka a bum-bum tretia trojka... Jednu mi Miki neuznal, ale ostatné dve áno. Rýchlosť akou som ich realizoval prekvapila všetkých, vrátane mňa. Žiaľ tento rýchly bodový postup išiel ruka v ruke s postupmi a pochodmi vo vyššie spomenutom mojom tráviacom trakte. Komplikácie nastali za stavu 28:28, keď som sa už viac sústredil na bránenie vlastného tela ako na bránenie súperov. Búšenie a útočenie prichádzalo na mňa zvonku i zvnútra a my nie a nie hodiť posledný či posr... kôš ! Nepamätám si pokusy našich súperov, ale za to si pamätám Milanov neúspešný pokus spod koša. Vtedy som prosil všetkých svätých, aby tá lopta padla dnu a ja som mohol konečne vybehnúť von. Nestalo sa, a tak som sa musel z posledných síl vrátiť späť pod náš kôš. V tých momentoch som sa už nemodlil, ale iba očami tlačil loptu už aj do nášho koša. Znovu si nepamätám udalosti medzi Milanovým pokusom a návratom do obrany. Viem iba toľko, že som sa dostal akýmsi zázrakom k lopte. Presun pod ich kôš bol už naozaj rýchly. Tam som naznačil dvojtakt, ktorý som nezakončil ( keďže sa na mňa rútil Mišo i tzv. tretia vlna ), ale prihral som ho Soni. Soňa kôš dala a ja som bol okamžite slobodný a voľný. Keď som sa vrátil do kabinetu, tak už boli všetci preč kvôli hokeju. Milan, Martin a ja sme sedeli a debatovali o všetkom možnom. Ja som potichu, v kľude a iba v mysli vyhodnocoval tú poslednú 30-tku a jej dva šťastné závery - športový i osobný. Zrazu prikvitli do kabinetu Adrienka so Štefanom, ktorí sa už nemohli pozerať na hokej. Pridali sa k nám a všetci sme posedeli v dobrej nálade až do záverečnej. Medzitým naši hokejisti otočili hru i výsledok so Slovincami a my sme na dôvažok otočili zopár pohárikov dobrého vínka hore dnom. Verte mi priatelia, rýchlosť a presnosť v basketbale nerozhoduje iba o výsledku, ale niekedy aj o zdraví či živote hráča. Skúsil som Vám takýto príbeh aspoň stručne zapísať do nášho komentára. Na pamiatku !
Držím Vám palce, aby ste rýchlosť i presnosť potrebovali skôr na zábavu ako na záchranu !!!
Váš Paťo trojkorýchly...
Google Sites
Report abuse