Túra na druhú.... 7.6.-9.6.2013

Ahooojte priatelia,mám za sebou víkend plný zážitkov. Nedokážem to držať vo svojej hlave, preto Vám o tom musím napísať. Ako viete či neviete, tak celý víkend som strávil s družinou trnavských hokejistov a ich rodičov v nádhernom prostredí Malej Fatry. Všetko sa to začalo pri poháriku na ZŠ ( nie Základná škola ) v Topoľčanoch. Tam si trojica našich rodičov predsavzala dobiť vrch Kriváň ! Keďže príroda a ochranári nepustia ( zimná uzávera chodníkov ), tak z tatranského Kriváňa bol na koniec fatranský Veľký Kriváň. Kto vie či nevie, tak samotný výstup na Veľký Kriváň je síce náročný, ale málo atraktívny. Naše dvojdňové vyčíňanie na horách, sa preto začalo v sobotu chuťovkou pod názvom "Dierami hore a dierami dole". A až v nedeľu sme toto turistické vyčíňanie ukončili tzv. komerčným výstupom na vysnívaný "Kriváň". Príprava na deň s Dierami začala už v piatok večer v nádhernom kempe Nižné Kamence. Všetci sme sa veľmi dôkladne pripravovali až do 24:00 h v kempingovom altánku a pri zbojníckom ohníku. Každý si zvolil vlastný štýl prípravy. Ja som si zvolil domáci variant zo slivkových plodov. Nechcem tu rozpisovať veľa podrobností, ale určite tušíte, ktorá podoba sliviek je pri takejto príprave na túru najobľúbenejšia. Nasledovala noc, ktorú som prespal typicky kempingovo - na prednom sedadle našej Multipličky. Všetko prebehlo v poriadku, akurát som nevedel, či musím alebo nemusím byť pripásaný. Budíček som si dal na 6:00 h, aby som pomohol s prípravou raňajok a balíčkov na cestu ( žemľa + horalka ). Po chvíli mojej výpomoci som pochopil, že moje zručnosti nedosahujú úroveň ostatných a jednoducho som sa sústredil iba na seba a svoju prípravu na turistiku. Cca. 8:30 h sme úspešne autami dorazili k hotelu Diery, kde sa začala naša púť tými turistickými Dierami. Snažil som si do svojej hlavy vložiť turistický kód : modrá - žltá - modrá - červená - zelená. Tieto štyri farby sa na najbližších 6 hodín stali mojim jediným zmyslom života.

Prvý úsek ( kód modrá ) putovania môžem nazvať výstižne slovami - radostný, fotografický a náučný. Tento úsek sprevádza fotografovanie okolia, úsmevy na tvárach, množstvo vtipov a suchý odev.

Druhý úsek ( kód žltá ) dostáva prívlastok - radostný, menej fotografický a menej náučný. Tento úsek však stále sprevádza dobrá nálada, či úprimné počudovania sa nad úkazmi prírody. Úsmev už začína byť menej častým javom.

Tretí úsek ( znova modrý, verte modrá nie ja až taká dobrá ) získa či chcete alebo nie prívlastok - neradostný, bez fotografii a " bez náučný "... V mojom kóde znamenala modrá druhýkrát iba toľko, že som už prešiel nejaké Nové Diery. Ďalej som preliezol Horné Diery, za ktorými prišlo podierové posra.. stúpanie pod nejakú Tanečnicu. Jediné, čo ma držalo nad vodou bola vidina nejakého Medzikozia, z ktorého sa aj tak vykľulo iba Medziholie. Kamoši síce tvrdili, že zopár Medzikozií cestou stretli, ale ja som šťastne ženatý a veľmi slušný muž. Čo Vám budem písať z tohto úseku si osobne pamätám iba zorné pole v rozsahu: moje nohy +/- 1 m okolo. Vôbec netuším kade som liezol, čo som preliezal a čom som podliezal. Z času na čas mi okrem nekonečného množstva kvapiek potu, kvapla na tvár aj kvapka z nejakého kaňonu či potoka. Voda z potoka a slaná voda z môjho tela mi pretekali mojim telom i odevom tak, že som vyzeral ako školská špongia. Na konci Horných Dier na poslednej železnej lávke som sa zahral na "Majkla Džeksona" ( 2x po sebe ) a okúsil som chuť železa, blata a potočnej vody ( 2x po sebe ). Po týchto Dierach nasledovalo nudné, ale hnusné, zničujúce, skľučujúde stúpanie pod tú Tanečnicu. Tu som musel okrem seba presviedčať aj Emmku, že to čo robíme je super, je to v prírode ( nový rozsah zorného poľa: moje nohy +/- 0,8 m ) a je to krásne.... Pod Tanečnicou sme si sadli a sedeli a sedeli a sedeli a pozerali na Malý Rozsutec, kde sa ľudia štverali po skalách ako opice. Celý čas som sebe aj Emmke tvrdil, že my už pôjdeme inou cestou..

Štvrtý úsek ( kód červená ). Naivne som si myslel, že táto zázračná farba naplní moje a Emmkine očakávania. Veru aj napĺňala, ale iba 10 min. I tak ďakujem červenej, že sme si užili trochu blatíčka a lúčnej trávy.

Piaty úsek ( kód zelená ). Tu prestala akákoľvek zábava, pretože to čo som pozoroval spod Tanečnice bolo zrazu predo mnou. Skaly, reťaze všetko pod uhlom 90 stupňov... Emmka zrazu prepla do iného módu, ktorý bol o 180 stupňov iný ako ten pri poslednom stúpaní. Vraj ona ide hore a basta. Ja som tam ostal stáť pod tými reťazami a už som nerozmýšľal. Ako pravý hokejista. Do toho sa začalo kúsok od nás blýskať a hrmieť ako v našej hymne . Do toho tam všetci mleli, že sa treba tou istou cestou aj vrátiť, pretože po zelenej sa ďalej nedá. Do toho začali padať prvé kvapky. Do toho jedny kričali poďme hore a druhí poďme dole. Situácia si žiadala rozhodnutia a značne rýchle. Na šťastie som ešte deň predtým označil za vedúceho výpravy kamaráta a na jeho pleciach ostali tieto rozhodnutia. Rozhodnutie padlo takéto: chalani s dvomi tatkovcami si odskočili na vrchol. Ostatná časť skupiny sa pobrala na trávu ( kód zelená ). Ná trávu, ktorá rastie na horských lúkach , samozrejme. Chalani si urobili rýchle foto na vrchole a zbehli naspäť k nám. Fotografie stihli excelentne odoslať na fcb...apoň na niečo sú tie IT technológie !

Šiesty úsek ( kód neplánovaná zelená ). Prívlastok - kúpeľný ( spa ). Všade blato, blato a blato. Tak toto bol parádny úsek. K tomu mokrému odevu čo som mal na sebe som pridal ešte zopár kíl pravého fatranského blatíčka. Väčšinou na lýtka, kotníky, ruky, zápästia a lakte. Čo viac som si mohol želať uprostred túry, iba takýto nezabudnuteľný bahenný relaxačný balíček.

Siedmy úsek ( kód už vôbec neplánovaná modrá ). Prívlastok - boj o život. Keď som išiel Hornými Dierami hore, tak som vôbec netušil, čo príde o pár hodín neskôr. O pár hodín neskôr totiž prišiel tzv. dramatický dejový zvrat. Zabezpečilo ho rozhodnutie - ak ďalej dole, tak znovu Dierami. Tento úsek nemôžem opísať po pravde, pretože by mi vystačilo iba zopár výrazov do pr... do ri... do p.., ku... ( preklad do prčic, do ríma, do prešova a kukurica). Na tomto úseku som už neurobil Džeksona, ale po vzore "holyvúdskeho" chodníka slávy, som zanechal niekde v strednej časti Horných Dier svoju dieru - odtlačok môjho zadku. Keď tadiaľ niekedy pôjdete, tak ho určite uvidíte. Okrem krásnej spomienky na odtlačok mi ostala aj pekne a príjemné narazená kostrč. Na tomto úseku bolo moje zorné pole na rekordnej úrovni: moje nohy +/- 0,2 m !!!

Osmy úsek ( kód modrá nádej ). Posledný úsek tejto túry dostal prívlastok - Nech bože nedá rebríky, reťaze, lávky, vodopády a iné... Ibaže všetci vieme, že sa spieva Nech bože dá... Veru aj dal rebríky, reťaze, lávky, vodopády a hromadu českých vtipných turistov, poľských fotografov a zopár medzikozií, ktoré mi boli už úplne šuma-fuk. Na konci tohto úseku prišli na parkovisko Multiplička s mojou nádhernou vílou Martinkou, aby ma obe bez slov odviezli do kempu...

Celú túru " Dierami hore a dierami dole" ma sprevádzala chuť po nočných slivkách. Miestami sa ma pýtali, že by si chceli niečo z tej fatranskej krásy pozrieť, ale tejto radosti im nebolo dopriaté. Ešte aj kvapky potu mali jemnú chuť po slivkách...Po návrate do základného tábora bol fantastický guláš, príjemné nočné posedenie, premietanie na plátne. Nebola žiadne slivka, iba jedná malinkatá marhuľka a zopár dúškov tekutého chmeľu s citrónom. Cca. o 24h nasledovalo znovu predné sedadlo a noc plná zvláštnych snov a spomienok

Na druhý deň sme absolvovali tzv. komerčný výstup na Veľký Kriváň. Najťažšie stúpanie za nás urobila nová kabínková lanovka. Ďakujem Ti lanovka naša krásna. Moja fyzická námaha bola iba na posledných 200 výškových metrov. I tu každý môj krok na vrchol sprevádzali všetky tie spomienky z ôsmych úsekov sobotňajšej túry " Dierami hole a dierami dole ". Na šťastie sa vrátili úsmev, čaro fotografovania i náuka o prírode. Počasie a obnovené zorné pole mi doprialo nádherný výhľad na Turiec, Martinské hole, Martin, Žilinu a SlovaKIU....

Priatelia oba dni boli skvelé a moje pocity sú nádherné. Svalovica, narazená kostrč sú sladkou odmenou. Sú takými uzlíkmi na vreckovke. Teším sa na Vás Váš Paťo - turista.