Príspevok po dlhom čase, alebo dobrí ľudia nevymreli !

Post date: Nov 17, 2017 10:49:16 AM

Ahojte,

veru, veru ubehlo mnoho dní a každý z nás zodral kus podrážky na svojej teniske od môjho posledného príspevku na tomto webe. Stane sa v prírode, že vyschne aj výdatná studňa vody. I stalo sa aj v našom spoločenstve, že vyschla moja spisovateľská studňa. Udalostí i zážitkov je veľa, ale času a vôle písať menej....

Naše spoločenstvo mladých pružných tiel má svoje problémy, ale stále sa drží hlavného poslania ! Stále viacerí jeho členovia chodia každý utorok hrávať basketbal ! Ďakujem Vám všetkým, ktorí si nájdete drahocenný čas a prídete v utorok na Zochovu. Kolobeh života sa stále točí, tak ako sa točí život okolo nás...

Dnes Vám chcem napísať niečo z toho života okolo nás, pretože je to dôležité pre naše spoločenstvo.

Viete, že naša Katka si s kamarátkou založili klub športového aerobiku. Už pár rokov sa podieľajú na výchove nových nadšencov pre tento šport. Jedným z vrcholov tohto viacročného snaženia sa stali preteky v dňoch 13.10.-15.10. v Bratislave. Vďaka spolupráci s AŠK Inter ich organizovali v priestoroch basketbalovej haly na Pasienkoch. Pochválim sa Vám, že som chodil pod košmi a palubovke, kde sa v minulosti pohybovali basketbalové hviezdy ako náš Miki, Kropilák, Sedlák, Matický, Petruška, Mičuda, Orgler a iní. Miestami sa mi zastavil dych a začalo búšiť srdce, pretože som bol na miestach z mojich snov v mladosti. Celé tri dni sme všetci pracovali na tom, aby preteky boli na úrovni, aby sa stali zážitkom pre všetkých účastníkov. S odstupom času si myslím, že sa to podarilo ! Mojou úlohou bolo pomáhať pri skladaní súťažnej plochy, pri nahrávaní pretekov na youtube, pri rozkladaní plochy a jej odvoze do Nových Zámkov. Samozrejme som dohliadal na množstvo iných organizačných vecí, ktoré mi boli prideľované. Väčšinu času počas pretekov som strávil s priateľom Alešom z Liberca. Aleš mal na starosti spracovanie hodnotenia rozhodcov a celkových výsledkov, vrátane tlače diplomov. On je autorom a vývojárom vlastného softvéru, ktorý špeciálne vyvinul pre potreby športového aerobiku. Ja sa s ním poznám už dlhšie a mám s ním rozrobený projekt počítania bodov v basketbale a volejbale pre podobných nadšencov ako sme my v SMPT. To pre prípad, že budeme všetci hrať a nebude nám mať kto pretáčať body na lavičke.

Sobota bola prvým súťažným dňom. V tento deň pretekali najmladšie kategórie. Divácky sú tieto kategórie veľmi atraktívne, pretože výkony týchto drobcov sa zaraďujú medzi neopísateľné zážitky. Najťažšie to majú rozhodcovia. Musia odborne hodnotiť prvky, cviky, ktoré vyzerajú ako náznaky týchto prvkov a cvikov... Veľmi silná káva. Práve počas tohto snaženia sa mi prihovoril otecko z Nových Zámkov. Poprosil ma, či by sme mu s Alešom mohli opraviť chybu v priezvisku jeho dcéry. Samozrejme, že sme hneď hľadali chybné priezvisko v databáze. Našli sme ho so zistením, že je v poriadku. Postupne ako sa približoval čas vystúpenia tejto pretekárky a mne stále viac nesedelo niečo na tom opravenom mene. Zistil som, že reklamované priezvisko je na konci obrazovky Alešovho počítača a je tam nesprávne...! Keď sme ho posunuli vyššie, tak bolo zrazu správne. Aj mne ITečkárovi sa začali potiť ruky a zopár kropajov potu mi vystúpilo na čelo od nervozity. Aleš nenechal nič na náhodu a spustil filter na to priezvisko. Ajhľa, čo spraví jeden filter - ukázal nám hneď tri rovnaké priezviská ?!?!? Jedno z nich bolo naozaj zle napísané. Ostatné dve boli v poriadku. Práve z tohto dôvodu sme videli na konci obrazovky zlé meno a po posunutí dobré, pretože sme videli vždy inú pretekárku... Po oprave som utekal na tribúnu a s radosťou som rodičom oznámil, že sa nám to podarilo opraviť. Súčasne som sa ich spýtal, že či všetky deti patria k nim ? Áno, bola jednoduchá odpoveď. Povedal som im, že veľmi oceňujem skutočnosť, že jedna rodina dodá do menšinového športu toľko pretekárok !! Vzhľadom na tieto okolnosti som si všetky tri dievčatá všímal aj pri cvičení na ploche a musím povedať, že sú veľmi šikovné a majú obrovský potenciál byť aj úspešné !!!

Preteky ďalej žili svojim životom až do samého konca v nedeľu poobede. Plochu, ktorú sme v piatok v noci zložili, sme v nedeľu poobede rozložili a naložili do dávky. V pondelok ráno som sa pri NTC stal súčasťou dvojčlennej posádky, ktorej úlohou bolo odviezť plochu do Nových Zámkov do skladu. Šoférom bol chalan o čosi starší ako ja, ktorého som videl prvýkrát v živote. Na pohľad vyzeral staršie a už na Bajkalskej ul. mi došli témy na spoločný rozhovor. Napriek tomu sme sa na D1 rozrozprávali o dopravnej situácii, politike, športe... aj o športovom aerobiku a o ploche, ktorú sme viezli. V Šoporni mi začal sám od seba rozprávať svoj životný príbeh a mne ostala visieť sánka... Ukázalo sa, že tento vodič bol majiteľom veľkej firmy a jeho žena aj s nafetovaným milencom ho pripravila o všetko. O firmu, peniaze i zdravie. Navyše musel 2,5 roka chodiť po súdoch a dokazovať nevinu z obvinení, ktoré na jeho osobu podala jeho žena aj s milencom.... Klobúk dole, že po takejto skúške našiel tento môj spolujazdec sily a začal svoj život úplne odznova. Poprial som mu na konci tohoto rozprávania všetko dobré. Okrem iného spomenul, že s otcom majú vinohrad. Ja som mu sľúbil, že si niekedy nájdem čas a pôjdem okoštovať víno z južného Slovenska z ich vinice...

Po príchode do Nových Zámkov sme plochu veľmi rýchlo vyložili. Vodiča dodávky som poslal samotného naspäť do Bratislavy. Ja som sa pridal k dvojici rodičov-oteckov, ktorí pomáhali pri vykladaní. Jeden z nich navrhol, aby sme si obed dali v Nových Zámkoch. Vraj tu má obchodných partnerov a ony ho vždy pozvú a on sa vždy dobre naobeduje. Po jazde mestom sme skončili v reštaurácii v hale Milénium. V tejto hale sa roky organizovali preteky v športovom aerobiku. Roky som tam s Katkou a Emmkou trávil celé víkendy. Objednali sme si 3x denné menu aj s nápojmi. Viedli sme múdre reči troch otcov a cítili sme sa príjemne. Pri platení vznikol problém, pretože sme mali na registračnom bločku o jednu porciu menej. Reklamovali sme to u čašníčky, ktorá zjavne čakala na túto situáciu. S veľkým úsmevom mi pripomenula, že je mamičkou pretekárky so " zle" napísaným priezviskom. A za moju ochotu nech prijmem ich darček - "menúčko" zadarmo.... Do toho z kuchyne vyšiel rovnako vysmiaty jej manžel a zakýval mi !!! Ja som im obom poďakoval a so slzami na kraji som si uvedomil, že na Slovensku stále žijú dobrí ľudia !!!

Na Slovensku žijú stále dobrí, čestní a pracovití ľudia !!! Ďakujem ešte raz rodinke z Nových Zámkov, ste úžasní !!!

Moja cesta pokračovala ďalej cez Rišov dom ( jeden z dvojice oteckov ), kde mi urobil skvelú kávu a dovolil mi posedieť si na hojdavej lavici na terase. Odtiaľ ma odviezol do telocvične na tréning ku Katke. Tam pred všetkými som mohol povedať, že mám za sebou skvelý deň - cestovanie zadarmo, obed zadarmo, káva zadarmo, silný príbeh zadarmo - toto Fico nevymyslí....

Navyše všetky tieto bonusy boli so skvelými ľuďmi, ktorým ešte raz ĎAKUJEM !!!

Priatelia basketbalisti aj život okolo nás vie byť krásny ako náš basketbal. Nech aj Vás stretávajú podobné príbehy a udalosti a nech máte z toho viac chuti na basketbal...

Váš Paťo Dopisovateľ čo stretol dobrých ľudí...