Študentské časy...

Post date: Sep 2, 2012 8:06:28 PM

Zdravím SMP-ťáci !Dnes 01.09.2012 som precestoval našu krajinku vlakmi ako za mojich študentských čias. Na jednej strane krásna nostalgia a na strane druhej súčasná tragédia. Pristihol som sa, že mám v mysli niekedy skôr pesimistické myšlienky ako tie opačné. I z tohto dôvodu Vám svoj "rail trip" opíšem ako peknú spomienku na časy, ktoré už boli a nikdy nebudú.Osa môjho cestovania bola nasledovná: Trenčianske Teplice - Trenčín - Bánovce nad Bebravou - Chynorany - Topoľčany .

Ráno 4:30 h budíček, nasledovali ranné autistické rituály, hrnček čaju, rozlúčka s rodinou a peší presun na autobusovú stanicu. Žiaľ začať cestu vlakom či skôr električkou z Trenčianskych Teplíc je v súčasnosti už nemožné ! To čo fungovalo takmer 100 rokov už bude fungovať iba príležitostne - jedinečná elektrifikovaná úzkokoľajka sa stáva pre budúce veky iba turistickou občasnou atrakciou ...

Autobus mal mať príchod 4:56 . Prišiel neskôr, preto zo zastávky odišiel až 5:02. Toto meškanie dostalo už v túto rannú hodinu istú pani do totálneho stresu. Ona totiž mala v Trenčíne prestupovať a .... a viete si domyslieť. Ja som ostal kľudný, pretože môj nadväzujúci spoj mal odchod z Trenčína 5:33 a vzniknuté meškanie túto skutočnosť nijako neohrozovalo. Keďže nechodí spomenutá električka, tak autobusy robia nezmyselnú zachádzku na žel. stanicu v Trenčianskej Teplej. Všetky tieto okolnosti nikoho v autobuse netrápili okrem tej pani. Na túto rannú hodinu bol autobus vcelku slušne obsadený. Milujem tieto situácie, človek vidí bežných ľudí a ich všedné dni. Vždy sa naseriem, ak tých čo vidím po Slovensku, niekto na hradnom vŕšku považuje za ľudí, ktorým treba donekonečna zdvíhať dane či krátiť ich príjmy !!! Všetko nakoniec dobre dopadlo pani stihla svoj autobus a ja som nastúpil na motorku ( motorový vlak ) z mladosti.

Prvý pokrok železníc bolo vidno na novom vozni všetko ostatné však ostalo takmer v pôvodnom stave - stanice, priecestia, zastávky, koľaje a pod... V motoráčiku bolo neskutočne teplo. A to moja mama mala strach, aby som neprechladol. V Trenčíne sme nastúpili v zostave ja, jedna pani, jeden pán, jeden študent, sprievodca a rušňovodič. Žiadny hubári, turisti či cyklisti. Možno dnes vyrážali neskôr, ale v minulosti to bola tá najpočetnejšia skupina cestujúcich a tá nálada s nimi, juchúú !!!

Prvá zastávka je Trenčín zastávka. Medzi traťou a Váhom v týchto miestach vyrástli veľmi pekné novostavby. Tzv. kolové novostavby, keďže stoja v záplavovej zóne. Týmto smerom na Trenčín juh vyrástlo množstvo obchodných centier rôznych typov. Opäť jedinečný príspevok tejto doby pre naše budúce generácie. Žiadne basketbalové ihriská !!!

Druhá zastávka Trenčianska Turná. Milá stanička dnes bez života a bez výpravcu. Divím sa, že železnice nevyužívajú túto stanicu pre potreby obchodných centier. Hneď by mali vyššiu celoročnú obsadenosť a vyťaženosť.

Tretia zastávka Soblahov. Táto stanička bola odjakživa občasná a zabudnutá. Tento status má doteraz. Úsek medzi týmito dvomi poslednými stanicami patrí medzi moje najkrajšie. Už pred rokmi som ho nazval Chmeľovým tunelom. Po oboch stranách sú totiž krásne chmeľnice, ktoré boli v minulosti vždy nádherne zelené. Dnes ráno po chmeli ani stopy, zostali iba veselé ( môj optimistický prísľub ) drevené konštrukcie bez využitia...

Motoráčik sa pomaličky vyštveral na stanicu Mníchova Lehota. Najvyšší bod celej trate. Tu vždy vystupovali všetci tí hubári, turisti a cyklisti. Stanica je na skok od najvyššieho vrchu s názvom Považský Inovec alebo Veľký Inovec. Dnes ráno sme tu čakali protiidúci motoráčik z opačného smeru. Samotná stanička je pekná ako kedysi. Studničku s pitnou vodou, ktorá je priamo na stanici som žiaľ nepostrehol. Kedysi táto stanička slúžila aj ako miesto pre fajčiarsku prestávku. I to je dnes nemožné, pretože fajčenie je na staniciach a perónoch prísne zakázané. Z Mníchovej Lehoty sa vláčik-motoráčik cik-cak traťou presunie do ďalšej zastávky na trati.

Piata zastávka Trenčianske Jastrabie. Vďaka cik-cak slalomu motoráčika túto dedinku vidíte raz z jednej strany vlaku a raz z druhej. Od mojich čias sa obec rozrástla o nové domy , a tie staršie domčeky si pracovití občania vynovili.

Šiesta zastávka Svinná. Väčšia obec ako tie predchádzajúce. Je v rovnakom stave ako Jastrabie. Akurát pôvodné prevádzky, pridružené výroby vyzerali dnes ráno skôr nefunkčné ako funkčné. Kúsok od Svinnej smerom na Bánovce nad Bebravou má svoj dom nebohý Paľko Demitra. Vďaka Ti Paľko za všetko !

Siedma zastávka Ruskovce. Táto dedina bola isté obdobie miestom pobytu časti mojej rodiny. I tu pribudli nové domy, ale viac menej všetko po starom. Z výhľadu vláčika je vidno, ako sa ua tie roky rozrástla skládka smetia nad touto obcou.

Osma zastávka Horné Ozorovce. Kedysi samostatná dedina - dnes časť Bánoviec na Bebravou. Inak nič výnimočné oproti minulosti.

Deviata zastávka Bánovce nad Bebravou. Mesto, ktoré Vás privíta halami závodov ako Gábor, Hella a iné. To, že si tieto firmy zvolili toto mesto za sídlo svojich prevádzok znamená iba jedno, že tu žijú skromní a pracovití ľudia. Stanica v rovnakom stave ako kedysi. Kedysi výpravkyňa s plácačkou dnes bola bez. ! Iba vyšla pred stanicu a pozerala na nás ako prichádzame a ako odchádzame. Na tejto zastávke pribudlo najviac ľudí, ktorí ma sprevádzali až po zvyšok mojej cesty. Študent, ktorého som spomínal v Trenčíne, tak ten zaspal hneď ako si sadol a spal celú cestu. Ach, ako ja kedysi...

Desiata zastávka Dolné Naštice. Tento názov mi vždy pripomínal istú bežnú rannú činnosť. Tak ako drvivá väčšina dedín, tak aj táto je rovnaká ako pred rokmi.

Jedenásta zastávka Rybany. Obrovské sýpky vysvietené leteckými svetlami stoja tam kde vždy a sú rovnako plné ako vždy. V Rybanoch som objavil jedinú stopu po basketbale. Hneď pri stanici je betónové ihrisko s dvomi košmi. Nikde v blízkosti som však nevidel žiadne ubytovacie zariadenie. Pre potreby SMPT je toto miesto nepoužiteľná destinácia.

Dvanásta zastávka Ostratice. Nevýrazná odjakživa až doteraz.

Trinásta zastávka Chynorany. Konečná stanica motoráčika. Jediná stanica na ceste, kde mali hlásateľa. Nasledoval môj prestup na obyčajný osobný vlak, ktorý vyzeral presne ako ten pred 30-timi rokmi. V tomto vlaku bola oproti motoráčiku zima ako v chladničke. Asi príprava na topoľčiansky zimák.

Štrnásta zastávka Bošany. Toto mestečko som už spomínal pri svojom auto tripe. Stanica v rovnakom stave ako tie ostatné.

Päťnásta zastávka Krušovce. Bohom zabudnuté miesto.

Konečná zastávka mojej cesty -Topoľčany. To, že Topoľčany vždy niečo znamenali na mape Slovenska vidno i dnes už od prvej budovy na ich katastrálnom území. Slovenská IKEA - Decodom, pivovar, pekáreň a iné podniky, firmy. Stanica ma prekvapila, pretože ako jediná prešla nejakou-tou prestavbou. Po všetkých tých zastávkach a staničkách je táto pri nich ako Drážďanská hlavná stanica pri Bratislavskej hlavnej stanici. Nasledoval záverečný peší presun na zimný štadión, kde som svoju púť mladosťou ukončil.

Na záver iba zopár postrehov: Väčšina polí a rolí, ktoré som počas cesty videl, je stále obrábaná a udržiavaná. Spomenuté stanice prešli tesne po revolúcii nákladnými rekonštrukciami a ako sa ukazuje úplne zbytočne. Ich využitie je v súčasnosti minimálne ba až žiadne. Ľudia napriek stavu týchto staníc a vlakových súprav stále využívajú služby železníc. Berme to ako dôkaz, že sme naozaj národ holubičí a neskutočne pokorný. Vo všetkých dedinách a mestečkách si ľudia za tie roky postavili nové príbytky prípadne si opravili tie pôvodné. Rušňovodič prechádzal všetky priecestia veľmi pomaly a značne ostražite. To v minulosti nebolo. Zrejme dôsledok všetkých tých tragédií. Názvy dedín v Trenčianskom kraji preukazujú, že Trenčín patril v minulosti medzi významné a vážené mestá, preto je v jeho okolí veľmi veľa názvov obsahujúcich prívlastok Trenčianske, Trenčianska a pod.. Naopak Bánovecko - Topoľčiansky región má na svojom území obce s koncovkami -ce alebo -ny. Stopy po basketbale sú v týchto regiónoch veľmi biedne !

Moja dušička so srdiečkom si zaspomínali a očká si takmer poplakali...

Ďakujem všetkým a všetkému, že som si to mohol znovu celé prejsť a prežiť.

Čafte Váš Paťo vláčikový cestovateľ .

P.S. foto nie je nemal som fotoaparát...