Basketbalové zamyslenie, napísané dňa 9.8.2016

Ahojte priatelia, basketbalisti, SMPŤáci a ostatní ľudia dobrej vôle !V našom spoločenstve je práve letný lockout a kľud. Viacerí členovia aktívne oddychujú v práci, pri novorodencoch, pri deťoch, pri vnúčatách, či priamo v letoviskách Európy či iných kontinentov. Zaslúžite si to a je to skvelé ! Oddychujte, relaxujte a naberajte sily ! Zopár členov SMPT si však našlo cestu na letný basketbal v Dúbravke. Chcem sa Vám poďakovať, pretože prispievate k super basketbalovej letnej nálade a kvalite. Ďakujem ! Fascinujúce na celej veci je skutočnosť, že behať medzi košmi na tom ihrisku vidno iba zopár nám podobných bláznov... Mládež naša sa stretáva asi niekde inde a s basketbalom to nemá nič spoločné. Okrem dvoch-troch šikovných chalanov Adama, Denisa a Juraja je tam ticho a bez života. Možno sa sem hodí známy výrok: " Kde soudruzi z NDR udělali chybu ! " Veru, veru niekde sme urobili chybu a ďalej v tom pokračujeme. Podelím sa s Vami o zážitok z basketbalovej obce v Bratislave. Viete, že Emmka začala v auguste 2015 chodiť na basketbal. Zhodou milých náhod sme si vybrali tím BK Petržalka. Začiatok bol ako z rozprávky super kolektív, super trénerky a kopec entuziazmu, nadšenia a dobrej nálady. Prvá zmena nastala na poste trénerky. Zmena bola iba fyzická, pretože kvalitnú trénerku nahradil rovnako kvalitný tréner. Pokračoval v práci a Emmka i spoluhráčky basketbalovo rástli. Blížil sa záver sezóny a s ním aj prvé problémy. Najprv stretnutie rodičov s predstaviteľmi klubu BKP, na ktorom som sa dozvedel, že Emmka +3 dievčatá nemajú kategóriu na ďalšiu sezónu. Riešením bolo 1 rok čakať a hrať iba zopár prípravných zápasov a trénovať s mladšími hráčkami... Na moju otázku ako sa bude riešiť táto situácia presne o rok som odpoveď nedostal...Neskôr sa moja milovaná manželka zúčastnila ešte členskej schôdze BKP, kde sa problémy iba vyhrotili. Prvá sezóna v basketbale sa Emmke začala super, ale skončila sa totálnou katastrofou na úrovni klubu. Na šťastie sme si chuť po basketbale v BKP napravili v dvoch mimoriadne skvelých kempoch. Medzinárodný kemp v Umagu v Chorvátsku a Basketland v Piešťanoch. Medzitým milý streetbal na Lachovej ulici. Tieto tri letné akcie nám rodičom dodali chuť a Emmke neskutočný priestor na pokrok a zdokonaľovanie. Na začiatku augusta sme sa stretli s predstaviteľom BKP a spoločne s trénerkou a jednou mamičkou sme rozohrali posledný pokus zachrániť sezónu v BKP pre zopár žiačok, ktoré chcú hrať basketbal ! Nejakým zázrakom sme napočítali 11 hráčok, ktoré by mohli hrať súťaž. Veľmi optimistický výhľad pár dní pred začiatkom letnej prípravy a pred prihlasovaním tímov do súťaží. Moja prvá otázka, ktorá mi prišla na um bola: kde sú predstavitelia klubu, manažéri, prezidenti, keď riešenie hľadá mamička s trénerkou ? Kde je relevantný záujem nejakej basketbalovej obce o prípravu detí v basketbale ? Osobne som pokračoval v iniciatíve osloviť predstaviteľov iného bratislavského klubu a získať na hosťovanie 3-4 dievčatá na sezónu. Dostal som informáciu, že tento klub má dievčatá v podobnom počte ako BKP a tiež ich zrejme neprihlási do súťaže. Vďaka našej Danke som sa dostal až k telefonátu a rozhovoru na túto tému so zástupcom tohto klubu. Rokovanie prebehlo počas jazdy autom a bolo neskutočne stručné, rýchle a s nulovým výsledkom, respektíve s negatívnym postojom na takúto spoluprácu... Moja ďalšia otázka: pre koho predstavitelia klubov pracujú ? Pre koho potreby ? Majú aspoň nejaký záujem o jadro celého diania - o deti ?

Nedivme sa priatelia, že na ihrisku v Dúbravke je prázdno - ticho a bez života. Kluby sú záujmové krúžky skupiniek a športové federácie sú nemoderné molochy, ktoré strácajú kontakt so svetom detí, mládeže a nadšencov basketbalu i iných športov...

Počas leta ženský basketbal dostal dve facky ! V kategóriách U20 a U18 sme vypadli z A divízii ME !!! Ešte pred letom som sa kade-tade chválil, že ženský basketbal je jeden z mála kolektívnych športov, kde si zachovávame účasť v najvyšších divíziách naprieč cel ou vekovou pyramídou. Po dvoch turnajoch je všetko úplne inak...smutné až tragické.

Dnes je 9.8.2016 a Emmka si svoju ďalšiu basketbalovú kariéru zobrala do vlastných rúk. Skontaktovala sa so svojou bývalou trénerkou a dohodla sa s ňou, že bude chodiť k nej na tréningy do Viedne !!! My sme jej včera tento nápad a iniciatívu požehnali a dohodli sa aj s trénerkou na logistike. Čo, na to povedať !? Čo, k tomu napísať !? V hokeji sme to už zažili, keď sme sa pridali k skupine fanatikov a chodili hrávať súťaže do Čiech. Neskôr sme patrioticky odmietli Oliverovu registráciu v Čechách a ostali sme v SR. V jeho 18-tich sme z vývoja a situácie v SR urobili to, čo sme pred siedmymi rokmi odmietli ! Prijali sme ponuku hrávať v Čechách...

Priatelia počúvame tu na Slovensku športových odborníkov, historikov, osobnosti, funkcionárov, prezidentov, manažérov o tom čo robia pre slovenský šport. Zjavne to robia pre seba, ale určite nie pre šport, deti či mládež ! Veď prečo vidíme množstvo detí športovať v rakúskych, českých, maďarských, poľských kluboch ?

Držte palce všetkým životaschopným deťom, všetkým nadšencom a ich projektom, v ktorých je na prvom mieste ŠPORT a naše deti !

Čafte Paťo a jeho rodinka !

P.S. medzitým vypadla z A kategórie aj reprezentácia U16 !