Osobka, utorok 28.1.2014

Ahojte kamaráti,až dnes sa mi konečne rozjasnilo pred očami, prestali triasť ruky i nohy, znížil tep a dostal som akú-takú chuť zapojiť sa do spoločenského života. Moja žienka je na moje šťastie dostatočne trpezlivá a účasť na basketbalových pondelkoch a utorkoch mi ešte toleruje. Má síce ďalšie tri dni vedľa seba kus čohosi ( drevo či mech či čo ... ), ktoré si iba ľahne-padne a spí, ale ako sama hovorí: "má to aj isté výhody". Netuším aké a skôr než by som na nejaké prišiel s polofunkčnou mysľou, tak je tu znovu pondelok či utorok a s ním nové odkysličenie mysle a nový úpadok do ľahne-padne... Berte tieto riadky priatelia tak, že ani ja ani moja manželka sa na nič nesťažujeme ! Začiatok každého novoročného utorka je v duchu Martinovej prosby: " Rozdeľte to tak, aby som bol vo víťaznom tíme". Už sme si tu raz písali o podmienkach rozdeľovania, ale táto patrí medzi tie najťažšie. Kam ho dať chalaňa keď príde ? K Zuzke, aby dostala infarkt z jeho trojkových hodov ? Či k Danke, aby týždeň frflal, že mu neprihráva ? Ako to zariadiť, keď nepríde ? Vieme, že aj vtedy chce byť vo víťaznom tíme. Martinko nie, žeby Ťa nikto nechcel, ale si tzv. veľmi tvrdý a ťažký deliaci orieŠok... Žartujem - všetci Ťa chceme !!! Utorkové rozdelenie už vyšlo z kabinetu, pretože Zuzka, Majka a Milan vybehli ako svorka Bielych vĺčikov a ja som sa k nim šikovne pridal iba ako-taký Biely ľadový medvedík. Na druhej strane ostala štvorica Farebných víťazný typ Martin a k nemu Mišo, Danka a Soňa. Traja Farební bratia a sestry sa na cca. hodinku stali Martinovou jedinou zárukou toho, že sa mu splní jeho túžba a na koniec bude vo víťaznom tíme. Nasledovala rozcvička, ktorú z nejasných príčin stále viac a viac predlžujeme. Dôsledkom takéhoto rozsiahleho rozcvičovania je evidentné skrátenie mojej ďalšej hráčskej spôsobilosti! Priatelia na budúce, kratšia rozcvička a dlhšia hra ! Okrem osmice na palube prišla naša milá dvojica rozhlasákov Dáška a Fero, ktorých možno poznáte skôr ako - Maťko a Kubko, Ginger a Fred, Kráska a Zviera, Laurel a Hardy, L+S, Bonnie a Clyde, Elvis a Priscilla, Tom a Jerry, Kleopatra a Caesar, Romeo a Júlia, Mach a Šebestová.... Kto je kto vo dvojici to s radosťou nechám na Vašu tvorbu, hihihihi... Dáška prišla s doráňaným prstíkom a Fero s olympijskou cestovnou horúčkou. Rozcvičená a prerozdelená osmica začala hrať a slávna to dvojica počítať. Prvú 30-tku začali Farební nepríjemnou osobkou. Moje maličenstvo bránil víťazný typ Martin a chvalabohu, že on. Vďaka jeho obrane som dal košov za plnú nošu a s plnou slávou som zdvihol zo zeme, všetko čo mi tam po mojom novoročnom trápení padlo - morálku, kondičku, sebavedomie, mydlo a iné. Ďakujem Ti Martin spravil si zo mňa človeka. Celú 30-tku sme vyhrávali. Farebným sme nedopriali ani sekundu, aby naplnili Martinovu túžbu po víťazstve. Všetci Bieli ( 3 vĺčkovia + 1 medvedík ) hraLi ako Li proti Cibulkovej. V konečnom príjemnom zúčtovaní to bolo 30:24. Gratulujem ! V druhej 30-tke prišla porada Farebných a bolo po srande Bielych. Všetko, čo som si zo zeme konečne zdvihol, tak som tam znovu pustil aj s niečím navyše. Martin s Mišom totižto na mňa ušili búdu už v prvej 30-tke. Martinova ležérna obrana ma zmorila tak, že druhotridsiatková Mišova osobka ma totálne vygumovala. Bol to výmaz v obchodnom registri, zavreté dvere pred nosom, koniec sveta v priamom prenose, mexická hranica atď... Vážení priatelia, spoluhráči od druhej 30-tky behali po telocvični tri Biele vĺčky a jeden totálne vygumovaný Biely medveď. Osobka mi nikdy nesedela a tá od Miša už vôbec ! Boli to strašné chvíle, pretože som tam behal ako biely medveď po roztápajúcom sa ľade. Sem-tam či hore-dole a nič z toho. Na šťastie sa strelecky chytili Majka a Zuzka. Ich koše a Milanove doskoky v útoku nás držali nad tým ľadom. Na druhej strane rozbalila svoje rozohrávačske umenie Danka. Vybehla vo veľkom štýle a svojim nasadením strhla zvyšok svojho tímu. Celé sa to zbehlo takým skvelým spôsobom, že u Martina sa znenazdajky prejavili prvé príznaky basketbalovej taktiky. Osobne si myslím, že to bude cesta k postupnému zadupaniu jeho jedinečnej nevyspytateľnosti a drzého streleckého sebavedomia, ale je to aj jeden z prostriedkov ako mu splniť jeho opakovanú prosbu a túžbu - byť vo víťaznom tíme ! Účel svätí prostriedky... Takáto skvelá, taktická a zodpovedná hra Farebných slávila úspech a túžobne žiadané a mimoriadne poctivo "odmakané" víťazstvo 30:28 ! Posledná 30-tka sa počas hry zmenila na záverečnú 20-tku. Po zopár iskreniach v súbojoch sa naša Majka-vlčica zrazu postavila doprostred šestky a zavelila ( či milo vlčiacky zavyla ) : "Priatelia, hráme iba do 20 !!!" Iskrenie razom pominulo. Mne síce odľahlo po jej slovách, ale osobkové gumovanie stále pokračovalo. Keď som dal 10 kôš ( 20-ty bod ) a my sme na prekvapenie všetkých vyhrali 20:18, tak až vtedy som si skutočne vydýchol a takmer aj naposledy. Mrzí ma, že sme Martinovi pokazili to o čo prosil v úvode, pretože ho máme všetci radi. Určite aj on je rád, že môže byť s nami. Koniec-koncov všetci sme radi z toho, že môžeme hrať spolu basketbal !

Čafte Váš Paťo vygumovaný a unavený Biely medveď !